Hladné po peniazoch daňovníkov

Podrobnejší pohľad aj na spomínané ziskové nemocnice však dôvody na optimizmus výrazne redukuje. Pri niektorých síce výnosy prevýšili náklady, vďaka čomu mohli pred svoj hospodársky výsledok napísať znamienko plus a znížila sa celková strata nemocníc, no ich platobnú disciplínu to pozitívne neovplyvnilo.

Mali na to, ale neplatili

Aj tie nemocnice, ktoré by na platenie papierovo mali, totiž svojim dodávateľom neplatili a zadlžovali sa ďalej. Pritom práve meškanie s hradením faktúr je dôvod, prečo si dodávatelia pýtajú od nemocníc viac. Do sumy za tovar musia prirátať dodatočné náklady spojené s tým, že sa k svojim peniazom dostanú s ročným či dokonca väčším omeškaním. Nepomohlo ani transponovanie smernice únie do Obchodného zákonníka, ktorá verejným zdravotníckym zariadeniam s účinnosťou od februára minulého roka stanovila maximálnu lehotu splatnosti pohľadávok na šesťdesiat dní. Cieľom legislatívnej zmeny bolo posilniť solventnosť firiem, inovácie a pracovný trh. Záväzky nemocníc sa tak ešte rýchlejšie začali dostávať do kategórie po lehote splatnosti. Koncom tohto roka sa dlhy fakultných a univerzitných nemocníc vyšplhajú na úroveň spred troch rokov, keď ich predchádzajúca vláda oddlžovala sumou 300 miliónov eur. „Ministerstvo zdravotníctva si takmer pred dvoma rokmi vytýčilo ambiciózny plán finančnej stabilizácie fakultných a univerzitných nemocníc. Výsledky ukazujú, že tento zámer sa úspešne napĺňa a nárast dlhu sa postupne znižuje,“ uviedlo vo svojej oslavnej tlačovej správe ministerstvo. Podľa generálneho riaditeľa sekcie financovania MZ SR Viktora Očkaya sú za tým racionalizačné kroky vedenia nemocníc.