Iveta Radičová mala plné ruky práce s Richardom Sulíkom, Peter Pellegrini musel hrať „sympaťáka“ a Igor Matovič je Igor Matovič. Keď sa na Slovensku povie reforma, odborníci pozorne nastražia uši, pretože politici už prišli s kadečím. Ľudia pre zmenu zalamujú rukami, pretože niečo také trúfalé ako systémové zmeny si prakticky nemajú šancu pamätať. Niežeby na Slovensku nebolo čo meniť k lepšiemu, ale v našich krátkych dejinách to voleným zástupcom jednoducho nevy-šlo. Monumenty „enormného úsilia“ ležia všade navôkol: skelet nemocnice v Bratislave, diaľnica z hlavného mesta do Košíc, nefungujúce školstvo či kľúčové inštitúcie.
Prívlastkom reformná sa dá historicky označiť iba druhá vláda Mikuláša Dzurindu. V tej prvej mal totiž priveľa práce s dedičstvom mečiarizmu. V Dunaji však odvtedy pretieklo priveľa vody na to, aby boli zásadné zmeny stále len na predvolebných bilbordoch. Politici mali dosť príležitostí. Šancu zapísať sa do histórie však využili v úplne iných oblastiach.
Najviac by sa dalo objektívne ukazovať prstom na Roberta Fica, ktorý krajine šéfoval viac ako tretinu jej existencie. V jeho vládach navyše sedeli skúsené „esá“, napríklad najlepší minister vnútra všetkých čias Robert Kaliňák a ďalší. Ani skúsení matadori však na poli reforiem nezbierali úspechy. Aby to nebolo len o negatívach, objavili sa aj svetlé záblesky. Niekoľko dôležitých noviel dokázala presadiť dlhoročná tvár ministerstva spravodlivosti Lucia Žitňanská. Aktivitu od nej zrejme odpozerala jej bývalá štátna tajomníčka a aktuálne ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá zo súčasnej vládnej zostavy v pozitívnom zmysle slova vyčnieva.
Dostál: Rekonštrukcia vlády je nevyhnutná. Kameňom úrazu je pôsobenie premiéra Matoviča
Know-how by mohli odpozerať aj ďalší, Slovensko stále čaká na sľubovanú daňovú reformu, zmeny v polícii či v iných oblastiach. Šéfka rezortu spravodlivosti má po prvom roku vlády prakticky „hotovo“. Na stôl položila drvivú väčšinu sľubov z programového vyhlásenia, zostáva jej dosť času na kozmetické úpravy.
Otázne je, či na to ešte bude mať priestor, pretože koaličné strany majú v súčasnosti problém obsedieť v rovnakej miestnosti. Aj keby sa vláda I. Matoviča neskončila happyendom, M. Kolíková môže v budúcnosti rozhodne slúžiť ako svetlý príklad.
Odbornosťou a odhodlaním sa dá dokázať veľa, dokonca napriek nepriaznivému politickému počasiu.
