Od marca 2012, keď sa vďaka miestu na kandidátnej listine Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) dostala do parlamentu, ako keby sa naplnil známy Peterov princíp: na určitom stupni kariérneho rastu raz každý dosiahne svoju úroveň nekompetentnosti.
Jedno „hviezdne“ vystúpenie
Ako poslankyňu ju prekvapili veci, ktoré nemohli zaskočiť nikoho, kto čo i len zbežne sleduje verejný život na Slovensku. Poslankyňu H. Mezenskú prekvapilo, že poslanci vládnej väčšiny nehlasujú za návrhy poslancov opozície: „Nepredpokladala som, že ak ľudsky prednesiem niektoré veci a budú k tomu aj vecné argumenty, narazím na takúto hlasovaciu mašinériu. Bez protiargumentov sa aj dobré, ľudské návrhy zmetú zo stola.“ Od čias, keď Sergej Kozlík povedal svoje slávne vety („Ale už len zato, že to Langoš navrhol, chlapi, to nemôžeme schváliť. Neserte ma!“), je všeobecne známe, že tak to v parlamente chodí.
Ako rečníčka sa H. Mezenská dopustila rovnakej chyby, akej sa už pred pár rokmi dopustil Mikuláš Dzurinda – aj ona nočné rokovanie parlamentu komentovala slovami: „Veľmi ma mrzí, že sme nútení pracovať ako poslanci po nociach ako dáki zlodeji.“ Aj ona sa musela za svoj výrok ospravedlniť. Napriek tomu, že ako poslankyňa je začiatočníčka, v septembri 2013 sa z nej stala politická hviezda dostatočne známa na to, aby získala množstvo podpisov pre kandidatúru na najvyšší úrad v štáte.
H. Mezenskej na to stačilo jedno „hviezdne“ vystúpenie. Vďaka internetu sa ním stala populárna v prostredí, ktoré v politike vysoko oceňuje predovšetkým emócie. H. Mezenská prehovorila „do duše“ vládnucim politikom: „Budeme takto tunelovať tento štát? Máte kúsok charakteru? Máte kúsok svedomia? Štipku citu? Ste vy vôbec ľudia, ste vy ľudia? Ešte koľko dôkazov potrebujete, ktoré vás usvedčia v tom, že nehráte na bránky verejného záujmu? Toto si naozaj od nás naši ľudia, ktorí vám dali dôveru, vám dali dôveru, nezaslúžia!“
Tomáš G. Masaryk ešte v 19. storočí hovoril, že „rozčilení není program“. V 21. storočí na Slovensku je rozhorčenie dostatočný program na to, aby sa s ním dalo kandidovať na úrad prezidenta.
Vylúčiť zo systému
Rozsiahlejšie rozhovory, ktoré médiám poskytla, obsahujú výroky, ktoré ju – rovnako ako „vedomostný“ test redaktora TA3 – usvedčujú z toho, že neovláda základné veci.
Keď sa jej redaktori týždenníka Plus 7 dní spýtali, akú zásadnú systémovú zmenu by presadila, keby mohla, dostali odpoveď: „Aj ten najlepší systém môže byť pošliapaný nečestnými ľuďmi, ktorí ho vedia obísť... Akokoľvek presne nastavíte podmienky, vždy ich budú nečestní ľudia vedieť ľahko obísť. Čestným a poctivým ľuďom nepotrebujete nastavovať žiadne pravidlá, lebo ich jediným kontrolným orgánom je vlastné svedomie.“ H. Mezenská tým povedala, že systémové zmeny sú vlastne márne, lebo čestní ľudia ich nepotrebujú a nečestní ich vedia ľahko obísť. Lenže o dve otázky neskôr sa zmienila, že spoločenský systém nevyhnutne potrebuje „jeden veľký reset“, teda zásadnú obnovu. H. Mezenská neverí na systémovú zmenu, ale zato ju presadzuje – ako sama hovorí – systémom zdola.
Pri reforme verejnej správy majú mať hlavné slovo ľudia. H. Mezenská si to predstavuje tak, že „v občianskom plebiscite, v ktorom by sa vymenovali všetky orgány, ľudia by dávali čiarky ku každému subjektu. Ktorý orgán nazbiera najmenej čiarok, treba ho vylúčiť zo systému. Načo má byť?“ Podľa nej treba vylúčiť zo systému aj Generálnu prokuratúru, lebo „je to zbytočný orgán, ničím ľuďom nepomáha“. Právoplatne odsúdení by dodali, že nielen nepomáha, ale vyslovene škodí.
V rozhovore pre Sme na každú zložitejšiu otázku odpovedala v štýle: „Myslím si, že túto otázku treba otvoriť v celospoločenskej diskusii...“ Celospoločensky by sa malo diskutovať takmer o všetkom – od toho, kto by mal byť na čele Ústavného súdu, až po to, čo by malo nahradiť zrušené euro.
V rozhovore pre Rádio Expres povedala, že je za to, aby republika vystúpila z EÚ i NATO, lebo Slovensko musí vystúpiť zo všetkých medzinárodných štruktúr, „kde nie je rešpektovaná jeho sloboda a nezávislosť“. Otázka, kto by rešpektoval slobodu a nezávislosť malej krajiny, keby by nebola v aliancii a únii, je zjavne nad obzorom H. Mezenskej.
Prízemná funkcia
Z jej mediálnych vystúpení je zrejmé, že kandidátka na najvyšší úrad v štáte sa neobmedzuje na politiku, ale smeruje do vyšších sfér. Na verejnosť chce vplývať príkladom svojho životného štýlu, ktorý ju veľmi povznáša: „Keď som v behu alebo v prírode, normálne mám pocit, že nasávam a som vyživená vesmírom.“ Všeobecne známu skutočnosť, že do zdravotníctva ide príliš veľa peňazí, komentovala odporúčaním: „Musíme sa vrátiť k bylinkám...“
H. Mezenská sa venuje aj všenápravnému projektu. Svoju víziu načrtla pre bulvárny denník: „Prechádzame z éry rozumu do éry srdca... Budeme mať krásne usporiadanú spoločnosť, keď budeme počúvať hlas svojho srdca. Každý bude robiť to, na čo je predurčený. Každý bude mať z toho radosť... Celú spoločnosť potrebujeme naladiť na vibráciu srdca. Toto je odkaz, ktorý nám zanechal Ježiš Kristus a možno sme ho nepochopili.“
H. Mezenská, ak sa tak rozhodne, môže žiť pre to, aby sme žili v spoločnosti, kde bude každý počúvať hlas svojho srdca. Pre takúto misiu je však funkcia prezidenta príliš prízemná.
Šance H. Mezenskej na postup do druhého kola
Z doterajších prieskumov verejnej mienky vyplýva, že ešte nezískala podporu podstatnej časti z 208-tisíc voličov, ktorí v roku 2012 dali hlas OĽaNO. Hoci je poslankyňou OĽaNO, nie je ich kandidátkou. Predseda Igor Matovič vo vzťahu k nej zachováva iba priateľskú neutralitu. Oveľa viac nadšených stúpencov získala v prostredí tzv. Slobodných občanov. Ide o konfúzne zoskupenie, ktoré presadzuje ideu alternatívneho spoločenského usporiadania na Slovensku – bez politických strán, bez členstva v Európskej únii či NATO, bez eura atď. Toto zoskupenie považuje H. Mezenskú za svoju frontmanku. Podpora časti voličov OĽaNO a protisystémových skupín všetkého druhu môžu dostať H. Mezenskú do prvej päťky kandidátov v prvom kole, ale na postup do druhého kola to zrejme stačiť nebude.
