Spoločnosť Heineken Slovensko v marci spustila predaj jedného zo svojich inovovaných pív. O tom, čo ich k tejto produktovej inovácii viedlo a čo všetko sa za ňou skrýva, sa dočítate v rozhovore s generálnym riaditeľom spoločnosti Reném Kruijtom. Zamyslel sa okrem iného aj nad tým, ako Slovensko reaguje na najnovšie trendy v pivovarníctve.

Ako sa menia chuťové preferencie Slovákov? Dajú sa porovnať napríklad s konzumentmi v Česku?

Chuťový profil Slovákov sa zmenil a silne ho ovplyvnil český pivný trh. Mnoho pív populárnych na Slovensku má český pôvod a aj my máme v našom portfóliu dva príklady. Práve pod vplyvom českých pív a remeselných pivovarov začali ľudia viac vyhľadávať chmeľovú a horkú chuť. Naše recepty mali vždy skôr západoeurópsky profil, čiže boli viac sladové ako horké. Povedali sme si, že ak sa chceme udržať alebo dokonca rásť, musíme počúvať spotrebiteľov. Urobili sme preto veľmi odvážne rozhodnutie a zmenili sme receptúru jedného z našich pív.

Na trh teda prichádzate s vynoveným pivom Zlatý Bažant 12. Nechceli ste namiesto toho uviesť na trh nový produkt pod novým menom?

Urobili sme si najskôr hĺbkový prieskum ležiakov zameraný na ich horkosť, obsah chmeľu a ďalšie vlastnosti. Následne sme naozaj premýšľali a rozhodovali sme sa, či uvedieme úplne nové pivo pod novým menom alebo využijeme silu značky, ktorá si už stihla získať uznanie a púta spontánnu pozornosť. Mnoho ľudí povedalo, že Zlatý Bažant majú radi, no nepijú ho často. Napokon sme sa rozhodli, že dvanástka bude tým pivom, s ktorým vstúpime do sveta horkých ležiakov.

Ako dlho trvalo, kým ste sa dopracovali k finálnej receptúre a chuti?

Prvýkrát sme sa o reštarte Zlatého Bažanta 12 rozprávali vlani vo februári. Celé to teda trvalo viac ako rok. S prvým receptom sme pracovali niekedy v júli, ich počet sa však postupne vyšplhal až na deväť. Pri každom sme testovali, ako výsledok chutí. Pivo uvarené na základe jedného z receptov sme napríklad zamaskovali a uviedli aj na Oktoberfeste ako pivo špeciálne určené na toto podujatie.

Koľko ľudí a oddelení na pive pracovalo?

Bolo ich okolo stovky, od ľudí z marketingového oddelenia cez pracovníkov výroby, pivovaru, oddelenia kvality až po oddelenie zásobovania. Jadro tímu tvorilo približne 25 pracovníkov. V neskorších fázach sa na vývoji zúčastňoval aj manažment, ochutnávali sme a hodnotili. Je pomerne riskantné meniť chuť zaužívanej značky. Dá sa povedať, že sme sa hrali s ohňom. Ak by to nefungovalo, značku by to poškodilo. Preto sme do toho investovali a preto to trvalo pätnásť mesiacov.

Zmenili sa pri novom produkte aj výrobné metódy?

Aby sme získali ideálnu rovnováhu medzi horkosťou a mierne zvýšeným obsahom alkoholu, rozhodli sme sa použiť staršiu, tradičnú metódu. Je síce komplikovanejšia, ale radi sme túto výzvu podstúpili.

Kde všade ste zbierali spätnú väzbu?

Keď sme sa dopracovali k finálnemu receptu, naplnili sme novým pivom neoznačené plechovky a darovali sme k Vianociam každému zamestnancovi po dva balíky. Reakcie na chuť boli skvelé. Preto sme pivo podrobili chuťovému „blind testu“, v ktorom prekonalo všetky ostatné ležiaky. Jasné, že ľudia majú preferencie aj podľa značky, ale nám išlo čisto o zhodnotenie chuti. A chceli sme, aby sa pivo pilo dobre, lebo darmo spravíte úžasne horký ležiak, keď z neho nik nevypije viac ako dva poháre.

Odkedy je nové pivo v predaji?

Od konca marca. Spustili sme jeho predaj, dali sme mu trochu času, kým sa dostane do všetkých obchodov, a začali sme o tom otvorene hovoriť až teraz. Novinku budeme teraz komunikovať prostredníctvom reklám a budeme sa o pive rozprávať aj s našimi zamestnancami. V lete chceme pivo promovať.

Pôjde nová dvanástka do retailu aj do gastra?

Áno, budeme ju predávať vo fľašiach aj v plechovkách a bude dostupná aj vo výčapoch. V najbližších týždňoch plánujeme spustiť kampaň, v rámci ktorej získajú predajne k svojej objednávke niekoľko menších fľašiek s novým pivom grátis. Produkt budeme promovať aj na podujatiach, aby ho mohlo ochutnať čo najviac ľudí.

Ako sa podľa vás budú vyvíjať trendy v pivovarníctve v najbližšom období?

Čo sa týka skúšania nových chutí, ľudia v okolitých krajinách sú dobrodružnejší ako Slováci. Slovenskí konzumenti sú zvedaví, no zároveň opatrní. V mnohých krajinách vidíme intenzívnu evolúciu – pivá kombinované s tvrdým alkoholom, ležiaky ochutené netradičnými príchuťami, chmeľovú vodu. Pre podobné prieniky je dnes trh s nápojmi jedno veľké konkurenčné ihrisko, kde každý bojuje o svoj takzvaný share of throat. Na Slovensku trvá trošku dlhšie, kým sa zmeny ujmú, no ten čas príde.

René Kruijt
V spoločnosti Heineken pracuje od roku 1985. Od roku 2011 bol obchodným riaditeľom slovenskej pobočky. V roku 2004 sa stal komerčným riaditeľom Heinekenu v Rwande, o tri roky neskôr nastúpil na pozíciu obchodného a distribučného riaditeľa v Egypte. Od roku 2011 pôsobil v Suriname, od roku 2015 v Demokratickej republike Kongo. Generálnym riaditeľom Heinekenu Slovensko sa stal pred vyše štyrmi rokmi.