Od Hayeka k Filkovi: Čo sú výzvy pre novú generáciu ekonómov?

Novinár Martin Hanus svojho času generáciu dnešných tridsiatnikov opísal veľmi výstižne: „Táto ponovembrová generácia zažila v detstve pád komunizmu, na strednej či vysokej škole vystrašene vnímala excesy mečiarizmu. Mohol si nájsť v 90. rokoch mladý, pomermi znepokojený človek lepšieho intelektuálneho spojenca než Hayekovu Cestu do otroctva?“

Friedrich August von Hayek, jediný nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu z takzvanej rakúskej školy ekonómie, bol vtedy veľkou inšpiráciou. Nepoužíval vo svojich knihách žiadnu zložitú matematiku, ani neanalyzoval veľké dáta. Len opakoval výhody hospodárskej konkurencie, neefektívnosť štátnych zásahov do ekonomiky a dôležitosť slobody vlastníckych práv.

Toto pobláznenie mladých často až anarcho-kapitalistickou rakúskou ekonómiou postupne odznieva. TREND zisťoval, ktorým smerom sa zameriava nastupujúca generácia ekonómov a kde vidí svoje miesto.

Faktor Filko

Názorová klíma sa začala meniť najmä verejnou aktivitou dnes už nebohého ekonóma Martina Filka, teda ešte pred nástupom Veľkej recesie v roku 2007. Ten sa neskôr stal hlavným ekonómom ministerstva financií.

M. Filka spomína aj odborný asistent Ekonomickej univerzity v Bratislave Daniel Dujava, keď sa ho pýtame na vývoj slovenskej ekonómie: „Už je to desať rokov, čo Martin Filko napísal blog Bieda slovenskej ekonómie, kde ukázal, že okrajové prúdy tejto vedy máme na Slovensku zastúpené disproporčne silno.“

Táto odchýlka, ktorou si prešli aj ostatné stredo- a východoeurópske krajiny, do veľkej miery ustúpila spolu s nástupom mladých vedcov, nezaťažených základným bojom o veľkosť štátneho zasahovania do hospodárstva.

Ak by TREND zverejňoval rebríček najlepších slovenských ekonómov pod tridsať rokov, D. Dujava by v ňom určite nechýbal. Mladý pedagóg vyučujúci makroekonómiu na Ekonomickej univerzite v Bratislave síce zatiaľ nevyniká v počte publikácií a citácií v zahraničných časopisoch, má však už na konte knihu, ktorá sa svojou kvalitou vyrovná svetovým ekonomickým bestsellerom.

Daniel Dujava Zdroj: Maňo Štrauch

Najlepšia kniha o krízach

Publikácia s názvom Ekonomické krízy a ekonomická veda vyšla len nedávno. Autor ju vníma ako svoj prínos ku skĺbeniu praxe hospodárskej politiky s vyučovanou teóriou. Aj keď jeho zámer nebol napísať učebnicu, aj týmto spôsobom sa snaží priblížiť vedu svojim študentom. „Dokáže doplniť naše učenie základných nástrojov na to, ako uvažovať o svete okolo seba,“ hodnotí svoju prvotinu D. Dujava.

Ak začne sporiť domácnosť, bude mať viac na míňanie v budúcnosti. Ak však začnú viac sporiť naraz všetky domácnosti v krajine, privolajú hospodársku recesiu

V knihe napríklad argumentuje proti populárnemu presvedčeniu, že hospodárska kríza vyvrátila dovtedajšie ekonomické poučky. „Ekonomická veda v kríze nezlyhala – to, čo sa dnes deje, sú učebnicové scenáre krízy agregátneho dopytu a pasce likvidity, ktorá je známa od tridsiatych rokov minulého storočia,“ vysvetľuje. Tento pohľad ekonómie hlavného prúdu, ktorý v akadémii zaberá deväťdesiat percent priestoru, však podľa neho vo verejnej diskusii stále počuť len málo.

„Keď sme študovali my, deväť z desiatich mladých ľudí nadšených pre ekonómiu čítalo Hayeka. Z neho sa dá veľmi veľa naučiť, ale suplovali sme tým štandard,“ spomína na svoje začiatky D. Dujava. Dnes má už pocit, že mladí ekonómovia svoje záujmy zmenili. „Zaujíma ich skôr trhový monetarizmus, cieľovanie nominálneho HDP centrálnymi bankami, ale aj rôzne konšpiračné teórie,“ tvrdí.

Z akademikov analytici

Jedným zo základných odkazov knihy D. Dujavu je aj to, že ekonomika rodiny a krajiny sú zásadne odlišné. Ak začne sporiť domácnosť, bude mať viac na míňanie v budúcnosti. Ak však začnú viac sporiť naraz všetky domácnosti v krajine, napríklad preto, lebo sa obávajú vývoja v budúcnosti, pokles ich výdavkov znamená aj pokles celkových príjmov, a teda hospodársku recesiu.

K programovaniu, ktoré je v ekonómii veľmi často nevyhnutné, ho doviedlo podnikanie otca, ktoré vyžadovalo aj isté softvérové riešenia. Na strednej a vysokej škole D. Dujava dokonca vyvinul strategickú počítačovú hru s niekoľkými levelmi. Počas vysokej školy ho pre vedu o hospodárstve nadchol doktorand vyučujúci ekonomickú analýzu. Hlavné prúdy tejto vedy, napríklad teóriu hier, zasa objavil až na výmenných pobytoch v Paríži a vo Viedni.

Kariéra analytika vo verejnej správe sa v posledných dvoch rokoch stala veľmi príťažlivou

V poslednom období ho zaujímajú najmä balkánske ekonomiky. „Albánsko ako jedna z mála krajín v roku 2009 nezažilo recesiu. Je to preto, lebo