Harabinovský výsmech alebo absurdnosť, ktorá prekonáva všetky rekordy justície

Zdroj: Maňo Štrauch

V roku 2008, keď bol prepis telefonátu zverejnený, Š. Harabin zastával funkciu ministra spravodlivosti v prvej vláde Roberta Fica. Verejnosť vtedy mala právo vedieť a byť informovaná, či člen kabinetu mal priateľský vzťah so zločincom.

Minister v tom čase totiž tvrdil, že Sadikiho vôbec nepozná, že pozná iba „manželku dotyčného človeka, ktorý nikdy nebol právoplatne odsúdený“. Bola to lož, a to dvojnásobná.

V osemdesiatych rokoch žil B. Sadiki neďaleko Popradu a Š. Harabin tam pôsobil ako sudca. Ako sudca musel vedieť, kto je B. Sadiki, lebo ten bol v rokoch 1979 až 1987 trikrát právoplatne odsúdený. V roku 1993 sa stal slávny, lebo konkurenčný gang sa ho pokúsil zavraždiť – jeho auto bolo zasiahnuté pätnástimi strelami.

Telefón aktívneho recidivistu polícia odpočúvala a v septembri 1994 zachytila, že sa zločinec priatelí so sudcom Najvyššieho súdu Š. Harabinom. Z ich rozhovoru vyplynulo, že sa pravidelne stretávajú a navštevujú, lebo Sadiki Harabinovi povedal: „Keď prídeš do Popradu alebo skôr, zavolaj a prídem po teba na stanicu.“

Dvanásť dní po