Sudca, ktorý aj vďaka podpore politikov Smeru šéfoval justícii dlhé roky, začal sa voči nim správať tak, ako sa voľakedy správal k ich oponentom – chce im iba škodiť. Senát Najvyššieho súdu, ktorému predsedá Š. Harabin, prijíma jedno kontroverzné rozhodnutie za druhým, a keď ho ministri kritizujú, napáda ich ako úhlavných nepriateľov.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
Keď sa minister spravodlivosti kriticky vyjadril o nanajvýš pochybnom rozsudku, po ktorom sa dostal na slobodu nebezpečný recidivista, Š. Harabin vyhlásil: „Pán Borec by mal byť trestne stíhaný za to, že kryl kriminálnika v talári.“ Samozrejme, Š. Harabin nemal na mysli seba, ale sudcu Milana Vargu, ktorý podľa neho vykonával funkciu nezákonne. Keď Robert Kaliňák zapochyboval o tom, či Harabinov senát oprávnene rozhodol, že inšpekcia ministerstva vnútra funguje v rozpore so zákonom, Š. Harabin sa nechal počuť, že „v právnom štáte vykladajú zákony súdy a ministri sú povinní ich rešpektovať“. A dodal, že keby sa niečo také stalo vo Francúzsku, tak „na pretrase dňa by bola demisia vlády“. Až tak veľmi bývalý náčelník justície zanevrel na svojich priateľov, s ktorými sa tak rád bozkával.
O tom, že inšpekcia ministerstva vnútra funguje v rozpore so zákonom, je možné dôvodne pochybovať – stačí vziať do úvahy, že Harabinov senát ešte v októbri 2014 potvrdil, že inšpekcia je zriadená podľa zákona. O čom sa pochybovať nedá, je skutočnosť, že zákon, podľa ktorého inšpekcia ministerstva funguje, nezodpovedá Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý musí rešpektovať každý členský štát Európskej únie a Rady Európy. Európsky súd pre ľudské práva už vo viacerých prípadoch vyhlásil, že ak policajná inšpekcia podlieha ministrovi vnútra, tak tieto orgány nevzbudzujú zdanie nezávislosti, lebo „nie sú dané dostatočné záruky proti prípadným tlakom zo strany nadriadených orgánov“.
Ombudsmanka Jana Dubovcová to vláde i parlamentu pripomenula už pred dvoma rokmi. Ale jej naliehanie, aby zákonodarná moc zabezpečila inšpekcii také postavenie, aké je pre členský štát únie záväzné, vládna väčšina už dva roky arogantne ignoruje.
Pokiaľ ide o Š. Harabina, Ústavný súd štyrikrát v štyroch rôznych veciach skonštatoval, že ako predseda Najvyššieho súdu svojvoľne a protizákonne menil zloženie senátov. Naposledy dokonca uviedol, že svojvoľne a protizákonne menil zloženie senátu, hoci ho dotknutí sudcovia priamo upozornili, že zmeny odporujú rozhodnutiam Ústavného súdu. To, že Š. Harabin je ešte stále sudcom, predstavuje karmu, ktoré sa v zlom vracia už aj Smeru.
