Hoci jeho názor viacerí ústavní právnici spochybnili, Harabinovi dali médiá priestor, aby ho šíril ďalej. Asi zo zvyku. Harabin totiž stratil akúkoľvek legitimitu, aby sa k voľbe vyjadroval. Na čele súdnictva skončil a sťažnosť na Ústavný súd podať nemôže.
V tejto veci už totiž existuje precedens. V roku 2010 sa na Ústavnom súde sťažovali štyria sudcovia – Miroslav Gavalec, Zuzana Ďurišová, Elena Berthotyová a Peter Paluda. Namietali, že Súdna rada zvolila Harabina za predsedu Najvyššieho súdu, hoci mal pozastavenú sudcovskú funkciu. Ústavný súd ich podanie zamietol, lebo im chýbala aktívna legitimácia – neboli priamymi účastníkmi namietanej voľby. Keďže ani Harabin v poslednej voľbe nekandidoval, aktívna legitimácia chýba aj jemu.
Harabinov výkrik do prázdna sa preto javí ako posledný chabý pokus zamiešať karty. Bolo za ním cítiť obavu, že voľba dopadne presne tak, ako sa napokon skončila. Zvolením dvoch sudkýň, ktoré budú najbližšie roky viesť po Harabinovi justíciu. Predsedníčkou Súdnej rady sa stala Jana Bajánková a Najvyššieho súdu Daniela Švecová. Obe funkcie v minulosti zastával Harabin.
Nové vedenie súdnictva je skôr dobrou ako zlou správou pre Slovensko. A to napriek skutočnosti, že minulosť oboch sudkýň je spojená s Harabinom (u Švecovej menej ako u Bajánkovej). Hoci sa obe istý čas podieľali na jeho „vládnutí“, Daniela Švecová sa po roku 2010 voči Harabinovi vymedzila.
Pozitívna zmena to nie je kvôli morálnej či charakterovej výbave oboch sudkýň. Ale najmä preto, že éra harabinizmu sa definitívne uzavrela a moc sa viac nebude koncentrovať v rukách jednej osoby.
Existuje šanca, že sa súdnictvo zmení na otvorenejší a tým aj transparentnejší systém. Svedčia o tom zasadnutia Súdnej rady, ktoré Harabin kedysi zvolával do odľahlých kútov Slovenska, aby ich ukryl pred zrakmi verejnosti. Dnes sa konajú v hlavnom meste, ktokoľvek sa môže prísť pozrieť a členovia Súdnej rady bezprostredne po rokovaní odpovedajú na otázky.
Samozrejme, nie je to zásadné opatrenie, ktoré by okamžite zlikvidovalo korupciu na súdoch a zvýšilo vymožiteľnosť práva na Slovensku. Ale ilustruje, že v myslení sudcov sa po odchode Harabina čosi mení. Novinári, mimovládne organizácie a diplomati, ktorí sa zaujímajú o pomery v súdnictve, už nie sú nepriateľom, ale partnerom. A to vôbec nie je málo.
