H. Kvartová: Ženy menej riskujú, muži sú impulzívnejší

Slovenskú pobočku americkej softvérovo--konzultačnej firmy prevzala pred pol dekádou v neľahkom období. S pokorou, ale aj odhodlaním, lebo SAS považuje za svoju srdcovku. Vyplatilo sa. Dnes vedie prosperujúci tím špecialistov v oblasti, na ktorej stojí marketing budúcnosti (v niektorých firmách už aj súčasnosti).

Toto sa vás ešte určite nikto nepýtal: Ako sa cítite na pozícii manažérky itečkovej firmy, v brandži, ktorá sa nie úplne náhodou označuje ako svet mužov?

Veľmi dobre. Aj keď spočiatku som z toho mala veľký stres. Nie však preto, že som žena v mužskom svete. Skôr som typicky žensky zvažovala, či na to mám. Či ma moji zákazníci ako šéfku firmy budú akceptovať, lebo predtým som s nimi komunikovala v inej role, ako konzultantka. A tiež či ma budú rešpektovať pre vek, mala som vtedy 31 rokov. Ale ako žena – to je skôr výhoda. Vravievam si, že keď idem s kolegami prezentovať, tak našu prezentáciu si určite zapamätajú, lebo zvyčajne chodia prezentovať len chlapi.

Byť manažérkou itečkovej firmy bol odmalička váš cieľ? 

Nie. Odmalička som myslela, že budem učiteľka, lebo obaja moji rodičia boli učitelia. Nečakala som, že budem robiť v itečku. Počítač je pre mňa veľmi komplikovaný nástroj. Ale počas štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave som si náhodou našla brigádu v IT firme Dimano. Boli tam skvelí majitelia, profesiou strojári, a mali pocit, že keď študujem marketing, tak mám know-how, ktoré oni nemajú.

V Dimane ste sa stali marketingovou manažérkou, čo vyzerá ako fajn džob. Prečo ste odišli do SAS pracovať ako konzultantka?

SAS mi ponúkol možnosť vrátiť sa k B2C marketingu. To ma inšpirovalo. Mojou úlohou bolo edukovať zákazníkov – banky, telekomy –, že náš softvér nie je o štatistike, ale o jej využití v biznise. Že napríklad vieme odhadnúť, ktorú pobočku banky asi vykradnú, ktorá poistná zmluva je pravdepodobne podvodná. Mala som zmeniť vnímanie zákazníkov, aby sa nehovorilo o spracovaní veľkého objemu údajov, ale napríklad o zefektívnení marketingovej kampane. Aby sme sa u zákazníka nebavili s IT oddelením, ale s marketingom.

Mohli ste sa pritom oprieť o know-how materskej firmy?

Ani nie. V regióne strednej a východnej Európy som v SAS bola prvou biznis konzultantkou pre túto oblasť. Tak som napríklad vyvinula školenie na využitie biznis analytiky v praxi bez jediného štatistického vzorca. Lebo softvér všetko vypočíta, stačí kliknúť na ikonku. Nepotrebujete štatistický background. Oveľa dôležitejšie je, že viete, ako biznis funguje. Tento kurz som potom školila po celej Európe.

SAS dovtedy takéto školenie nemal? Veď funguje od polovice sedemdesiatych rokov. Ako to, že ho zrazu potreboval?

Lebo itečkový trh prešiel vývojom. Kedysi IT nakupovali itečkári, ktorí potrebovali vedieť, aké sú v softvéri štatistické funkcie, akú má výpočtovú kapacitu. Ale potom sa začalo riešiť, ako sa to aplikuje v biznise. Slovenský trh bol špecifický, v marketingu sme spočiatku zaostávali. Na druhej strane, preskočili sme etapu, ktorú si na Západe zažili.

Hana Kvartová, šéka slovenského SAS Zdroj: Maňo Štrauch

Po štyroch rokoch od nástupu do SAS ste sa stali slovenskou country manažérkou. Už vás nebavilo vzdelávať zákazníkov?

Nechcela som robiť obchod, lebo som sa bála prevziať zodpovednosť. Mala som pred obchodníkmi veľký rešpekt. Lenže v IT odvetví sú obchodníci nedostatkový a pomerne drahý tovar, a tak sa ma bývalá šéfka snažila posunúť do roly obchodníka. Čo sa jej v konečnom dôsledku podarilo, hoci som sa vždy považovala za konzultantku. Potom niekoľkokrát za sebou absolútne zlyhalo najímanie country manažéra z externého prostredia. Vždy po pol roku odišiel.

Prečo?

SAS je niečo medzi konzultačnou a IT firmou, čo je kombinácia, do ktorej ľudia z čisto itečkových alebo čisto konzultačných firiem nevedia vždy zapadnúť. Výmena manažmentu sa podpísala pod situáciu vo firme. Poslednou kvapkou bolo, keď country manažér, ktorý mal už štyri mesiace podpísanú zmluvu, deň pred nástupom oznámil, že nenastúpi. To sa už riešilo, ako to povedať ľuďom, aby polovica z nich neodišla. A moja vtedajšia šéfka, ktorá bola na odchode na regionálnu pozíciu, sa ma vtedy spýtala: Hana, fakt ti sem mám dať nejakého chlapa, za ktorého to zasa celé odrobíš?

Už vieme, čo ste jej odpovedali, ale ako ste to vtedy prežívali?

Vypýtala som si 24 hodín na rozmyslenie. Prišla som na to, že keby sa to malo ešte raz zopakovať, keby zasa prišiel niekto, komu by som venovala veľa energie, a znova by to nevyšlo, tak by som asi z firmy odišla. Lenže SAS je moja srdcovka. A pomohlo mi, že ostatní manažéri sľúbili, že ma podporia.

V sfére topmanažmentu sa pohybujete štyri roky. Aké sú rozdiely medzi mužmi a ženami vo vrcholových pozíciách pri riadení firiem?

Myslím si, že ženy menej riskujú. Viackrát si každý krok premyslíme, aký vplyv bude mať to-ktoré rozhodnutie na firmu. Muži to robia viac impulzívne. Podľa mňa je preto dobré, ak sú manažmenty zmiešané. Bez mužov by sa firmy možno nie vždy pustili do rizika, a ženy zasa príliš riskantné veci zabrzdia.

Ako vstupuje ženský faktor do nepríjemnejších stránok manažovania tímov? Máte napríklad problém vyhadzovať ľudí, keď sa neosvedčia?

Nie. Pokiaľ ide o spätnú väzbu, som veľmi otvorená. No nie som kontrolór. Podriadených nekontrolujem, či robia alebo nerobia. Na druhej strane, ak niekto potrebuje, aby ho systematicky kontrolovali, tak v SAS nemá čo robiť. Sme príliš malá firma na to, aby sme niekoho kontrolovali. Súvisí to aj s voľnejším štýlom organizácie našej firmy. Vždy sa s kolegami vieme dohodnúť na termíne na nápravu problému. Prípadne si to vysvetlíme tak, že výpoveď dajú oni.

Hana Kvartová, šéka slovenského SAS Zdroj: Maňo Štrauch

Voľnejší štýl je niečo, čím je SAS, aspoň v itečkovej brandži, pomerne známy. Čo to znamená v praxi?

Nebazírujeme napríklad na fixnom pracovnom čase. Dôležité je, aby si ľudia spravili svoju prácu, nikto ich nebude naháňať s knihou dochádzky. SAS nie je štruktúrovaná firma. Máme veľmi málo smerníc. Keď nám napríklad rapídne vzrastú náklady, tak Jim Goodnight [zakladateľ a globálny šéf SAS] spraví webcast a povie, že treba začať šetriť, lebo inak bude zle. A všetci začnú šetriť, nevydáva sa k tomu smernica.

Vo firme nemáte open space. Neveríte, že virvar v takomto type kancelárie podporuje tímové myslenie?

Je to súčasť globálnej podnikovej kultúry, máme kancelárie, v ktorých sedia štyria ľudia spoločného zamerania, napríklad z obchodu alebo marketingu, lebo tí sa potrebujú rozprávať. Open space nepovažujeme za ideálne riešenie. Myslím si, že ľudia by v takom prípade stále chodili do zasadačiek alebo von do reštaurácií, kde by telefonovali s klientmi, aby ich nikto nerušil.

O šéfoch slovenských pobočiek zahraničných firiem sa často hovorí, že sú kvartáloví manažéri. Platí to aj o SAS?

My sme roční. SAS nemá kvartály. Našťastie, hoci to má aj nevýhody. Výhoda je, že nemusíme na konci marca zľavniť produkty o 50 percent, aby sme splnili plán, aj keby to nedávalo biznis význam. Ročný cyklus je určite lepší z hľadiska dlhodobej stratégie a vzťahov so zákazníkmi. Na druhej strane, veľa výnosov sa nám kumuluje na konci roka. Keď obchodníci nie sú pod tlakom, že musia plniť kvartály, tak sa veci, u nás aj u zákazníka, jednoduchšie posúvajú. Na druhej strane, nevravím, že naši obchodníci sa nesnažia robiť kontinuálne.

Už ako country manažérka ste si „odskočili“ za materskými povinnosťami. Ako sa dá udržať na pozícii CEO počas materskej dovolenky?

Veľmi ťažko. Myslím, že materská je jedným z dôvodov, prečo ženy nie sú vo vysokých pozíciách. Môžeme im robiť podmienky, aby sa vrátili, ale stále majú výpadok. Vedela som, že musím dopredu povedať, ako dlho budem na materskej. Ak by som povedala tri roky, rovno by som mohla povedať, aby si za mňa našli niekoho iného. Na druhej strane, ak sa rozhodnem, že rok a menej, ani firme sa neoplatí hľadať náhradu. Nakoniec som bola doma sedem mesiacov.

Funguje firma dobre aj sama, ak je šéf tak dlho preč?

Myslím si, že jeden rok je zvládnuteľný, prípadne sa dá použiť krízový riaditeľ z inej krajiny. Mňa veľmi podržali kolegovia, povedali, že za žiadnu cenu tu nikoho iného nechcú, že to zvládnu, že si poradia. Ale napriek tomu, že sa všetci snažili, na firme to bolo vidieť. Keď vo firme nie je niekto, kto povie, ktorým smerom, tak sa ľudia snažia rôznymi smermi.

Narodením dieťaťa sa rodičovské povinnosti nekončia, skôr začínajú. Ako sa dajú zvládať popri vysokej pozícii v biznise?

Tak, že máte skvelého manžela, ktorý ostane na rodičovskej dovolenke. Navyše, teraz už síce robím na plný úväzok, ale tak, že ráno idem so synom plávať, potom od dvanástej do šiestej pracujem, potom som opäť s malým a nakoniec ešte od ôsmej do desiatej dorábam pracovné veci. Vyžaduje si to veľa disciplíny.

Alebo schopnosti delegovať.

Áno. Pred materskou bolo veľa vecí závislých odo mňa. Za sedem mesiacov, čo som tu nebola, niektoré moje kontakty prebrali obchodníci, takže sa to fajn rozdelilo. Môžem tiež potvrdiť, že ženy po materskej sú efektívnejšie. Viem urobiť ten istý výkon za menej hodín a s menším stresom.

SAS Slovakia predáva a zavádza produkty materskej korporácie. Existuje šanca, že firma časť vývojových kapacít presunie na Slovensko?

To si nemyslím. Jim Goodnight je najbohatší človek Severnej Karolíny a veľký lokálpatriot, určite odtiaľ prácu nevezme. Slováci však môžu – a aj to robíme – hľadať nové oblasti použitia produktov SAS. Napríklad sme zefektívnili koncept optimalizácie úverových rámcov. Produkt je štandardný, vyvinuli ho v Amerike, ale aplikáciu na biznis problém v Európe sme dotiahli na Slovensku. Tento koncept sa teraz využíva v mnohých ďalších krajinách.

Pomáhate analyzovať dáta bankám, telekomom. Verejná správa o to nemá záujem?

Na Slovensku máme len niekoľko zákazníkov vo verejnej správe. Napríklad špecifická aplikácia na Pôdohospodárskej platobnej agentúre pomáha odhaľovať potenciálnych podvodníkov v žiadostiach o eurofondy. V dvoch tretinách krajín EÚ však robíme napríklad na odhaľovaní daňových únikov a čiernej práce. Chceli by sme to robiť aj na Slovensku, ale zatiaľ sme sa tomu veľmi nevenovali.

Môže itečková firma na Slovensku prosperovať aj bez štátnych zákaziek?

Myslím si, že áno, sme toho predsa príkladom. Verejné zákazky sú určite zaujímavé, ale musí byť záujem aj vo verejnej správe. Ak príde vhodná príležitosť, určite sa o ňu budeme uchádzať.

Nie sú už itečkové biznisy v štátnej správe rozchytané?

Nie, veľa sa tam toho zatiaľ v oblasti biznis analytiky neriešilo. Potenciál určite existuje, napríklad odhaľovanie podvodov v sociálnom poistení. My sa špecializujeme na pridanú hodnotu dát, nie na budovanie infraštruktúry alebo produkčných systémov, o ktorých štátne IT doteraz bolo.

Ľudia z IT brandže v poslednom čase čoraz viac hovoria, že je problém s dostupnosťou kvalitných ľudí.

V SAS nemáme problém s prijímaním nových zamestnancov. Pravda, prijmeme za rok troch-štyroch nových ľudí, čo nie je až tak veľa. My sa skôr snažíme budovať partnerskú sieť – na dodávku a podporu riešení na báze SAS. Nepotrebujeme ani veľmi najímať z trhu. V posledných troch rokoch sme vybudovali študentský program. Každý rok vezmeme dvoch študentov na internú stáž, počas ktorej robia s našimi ľuďmi na projektoch. A vychádzajú z nej na takej úrovni, že aj keď ich nezamestnáme v SAS, vieme ich umiestňovať u klienta.

Vychovávate nových ľudí aj priamo pre klientov?

Stáva sa nám, že projekty stoja, lebo klient nemá ľudí so skúsenosťami. Odbory ako dátový vedec alebo dátový analytik nie je niečo, čo by ste na Slovensku mohli bežne študovať. A tak napríklad do banky prišli ľudia, ktorí síce vyštudovali marketing, ale mysleli si, že budú robiť reklamu do televízie. Lenže marketing v banke alebo v telekome je dnes o tom, že vás posadia pred databázu a analyzujete, komu, kde a aký produkt ponúknuť.

Aký je rozdiel medzi mladými ľuďmi dnes a pred desiatimi--pätnástimi rokmi, keď ste do prace nastupovali vy?

Sú asertívnejší. Keď som začínala ja, boli sme vďační za každú robotu. Keď šéf povedal, že niečo mám urobiť, ani mi nenapadlo, že to neurobím, naštudovala som si to po nociach. Dnes mladí ľudia častejšie očakávajú, že napríklad certifikáciu na SAS si urobia v pracovnom čase, alebo hovoria, že niečo nevedia urobiť. Výraznejšie tiež oddeľujú pracovný život od súkromného. Myslím, že je to aj vývojom životného štýlu. My sme sa v lete išli zabiť za brigádou, dnes je pomaly problém nájsť študenta na brigádu, lebo mladí cestujú do zahraničia, rodičia im to vedia zaplatiť.

Predstavte si, že ste práve skončili školu. Zamestnali by ste sa v zabehnutej firme alebo v start-upe?

Išla by som do start-upu. Neviem si seba predstaviť v inštitúcii. Potrebujem za sebou vidieť výsledok a robiť, čo chcem. A nie mať okolo administratívne bariéry, ktorým sa v inštitúcii nevyhnete. Ak chce napríklad korporácia schvaľovať veci na ústredí v Ríme alebo v Londýne, tak si nepomôžete.

Myslíte si, že by o vás mohol mať nejaký start-up záujem, alebo ste už za vekovým limitom?

Nemyslím si, že start-up súvisí s vekom. Skôr je to o tom, či a koľko ste ochotní robiť. To, prečo ma ľudia berú, je, že vedia, že keď bude treba, tak s nimi potiahnem, že nebudem na golfovom ihrisku. Alebo že keď tu nie som, som u klienta, že keď niečo potrebujú, aj v noci im to vyriešim. A aj o tom je start-up.

Hana Kvartová (35)

Hana Kvartová, šéka slovenského SAS Zdroj: Maňo Štrauch

Narodila sa v Prešove. V rokoch 1997 – 2002 absolvovala Obchodnú fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Ešte počas štúdií začala pracovať v IT spoločnosti Dimano, najprv ako recepčná, potom ako obchodná asistentka a napokon šesť rokov ako marketingová manažérka. V roku 2006 nastúpila do SAS Slovakia ako konzultantka pre biznis analytiku. Šéfkou spoločnosti, country manažérkou, sa stala v roku 2010. H. Kvartová je vydatá a má jedno dieťa.

Partneri projektu:

Official image partner: