Už v roku 1994 sa stal poslancom Národnej rady SR za Maďarskú koalíciu a neskôr v troch funkčných obdobiach reprezentoval Stranu maďarskej koalície (SMK). V tom čase úzko spolupracoval s predsedom Bélom Bugárom. Spolu s ním sa v roku 1998 pričinil o to, že sa tri strany reprezentujúce maďarskú menšinu spojili do jedného politického subjektu. A že sa tak stalo za podmienok, ktoré stanovil predseda Bugár, hoci koncept veľkej strany Maďarov na Slovensku bol dielom predsedu Spolužitia Miklósa Duraya.
S Bugárom i bez neho
M. Duray sa nikdy nestotožnil s európskym konceptom ochrany práv národnostných menšín. Preto už na začiatku 90. rokov vyhlásil, že Maďari na Slovensku nesmú byť nálepkovaní urážlivým názvom národnostná menšina, lebo vraj už „samotný akt priznania práv menšine na akejkoľvek úrovni kodifikuje jej príslušníkov ako občanov druhej kategórie“. Tým tvrdením sa dostal do trvalého sporu nielen so slovenskými politikmi, ale aj s Európskou úniou, ktorá garantuje práve „medzinárodnú ochranu práv národnostných menšín“. Európsky rámec považoval M. Duray za neprijateľný a žiadal, aby politická reprezentácia Maďarov žijúcich na Slovensku presadzovala ich „politickú a kultúrnu sebaidentifikáciu a sebaurčenie v rámci štátu“.
Táto Durayova vízia sa nenaplnila, lebo politickí pragmatici okolo predsedu Bugára – medzi nimi aj G. Bárdos – dali prednosť politickému realizmu. Pod ich vedením sa maďarská reprezentácia na Slovensku „sebaurčila“ tak, že na začiatku 90. rokov podporila pád druhej Mečiarovej vlády, spolupracovala s opozíciou počas tretieho Mečiarovho kabinetu a bola významnou súčasťou dvoch vlád Mikuláša Dzurindu, ktoré integrovali Slovensko do európskeho a atlantického celku. Počas celého obdobia, keď v SMK zápasili dve rozdielne koncepcie, G. Bárdos sa prejavoval ako stúpenec politiky B. Bugára.
Zvolením Pála Csákyho za predsedu SMK sa v roku 2007 dostala SMK do turbulencií. Očakávanie, že pragmatický a umiernený G. Bárdos prejde k expredsedovi Bugárovi, sa nenaplnilo. Keď zo strany odišlo Bugárovo krídlo, G. Bárdos zostal v SMK, v ktorej hlavné slovo mali M. Duray a P. Csáky. Aj keď sa to zvonku môže javiť tak, že lojalita voči strane bola silnejšia ako lojalita voči dlhoročnému predsedovi, skutočný dôvod, prečo sa G. Bárdos nestal prominentným členom Mosta-Híd, pozná len málo ľudí.
Chyba šéfa kampane
V rokoch 2008 až 2009, keď z SMK komplikovane odchádzali bugárovci, G. Bárdos sa správal veľmi zdržanlivo. Umiernený a zdržanlivý bol aj vtedy, keď sa Most-Híd stal priamym volebným konkurentom SMK. Stranícky G. Bárdosa povýšili, lebo sa stal predsedom Republikovej rady SMK a bol vybraný aj za šéfa volebnej kampane strany. Vo voľbách 2010 však SMK neuspela, lebo získala len 4,33 percenta hlasov.
Po tomto neúspechu G. Bárdos, ako jeden z mála, nehľadal dôvody u iných. „Volebný výsledok je súhrnom našich chýb, len SMK môže za to, že sme sa dostali mimo Národnej rady Slovenskej republiky. Ako šéf kampane som urobil veľkú chybu, keď som dovolil, aby niektorí robili kampaň negatívnym spôsobom,“ vyhlásil v júli 2010. Na rozdiel od niektorých kolegov, ktorí sa domnievali, že strana neuspela, lebo bola málo konfrontačná, G. Bárdos presadzoval názor, že v súťaži so stranou B. Bugára musí uspieť lepšou ponukou. Aj to je dôvod, pre ktorý je G. Bárdos aj u kmeňových voličov Mosta-Híd prijateľnou osobou – súperom, ale nie nepriateľom. V maďarskom prostredí voči nemu nevznikla žiadna animozita a aj to bol dôvod, pre ktorý sa v roku 2012 stal predsedom Csemadoku – Kultúrneho a spoločenského zväzu Maďarov na Slovensku.
Nekonfrontačne vystupoval G. Bárdos aj pred parlamentnými voľbami v roku 2012, keď sa prevalila kauza Gorila a v spise sa objavili zmienky o tom, ako bola SMK prostredníctvom „Világiho otrokov“ – Daniela Végha a Rezsőa Duraya – zapojená do korupčného systému vo Fonde národného majetku. M. Duray, P. Csáky i József Berényi sa vyjadrili, že korupčné praktiky sú v spise opísané „presne tak, ako nám referovali, že sa udiali“. G. Bárdos aj vtedy zachoval zdržanlivosť. Pretože ani volebný výsledok v roku 2012 neposlal stranu do parlamentu, G. Bárdos prišiel o funkciu šéfa republikovej rady a stal sa len „radovým členom predsedníctva“. Jeho prezidentská kandidatúra je zjavne pokusom, ktorým chce vedenie strany posilniť pozíciu SMK v súťaži s Mostom-Híd.
Môže iba získať
Oficiálny dôvod kandidatúry, ktorý G. Bárdos prezentuje aj v televíznych debatách, znie, že ide o odpoveď na opakované vyhlásenia Roberta Fica proti maďarským kandidátom. „Nastal čas, aby sme ukázali, že aj my patríme sem, aj my sme tu doma. Máme také isté právo ako ostatní občania, a práve preto sa uchádzam o post hlavy štátu,“ povedal.
Napriek tomu, že sa SMK rozhodla pre kandidatúru v poslednej chvíli, rýchlosť, s akou zozbierala 46 625 podpisov, svedčí o jej dobrej organizovanosti. Strana kandidovaním G. Bárdosa nemá čo stratiť, môže iba získať. Napríklad voličov, ktorí už dvakrát dali hlas Mostu-Híd, môže v marcových voľbách priviesť k tomu, že podporia kandidáta SMK, a nie politika, ktorého im odporučil voliť B. Bugár.
Šance G. Bárdosa na postup do druhého kola
Strana maďarskej koalície, ktorá sa premenovala na Stranu maďarskej komunity (SMK), má stabilnú voličskú základňu. V roku 2010 ju volilo viac než 109-tisíc voličov, o dva roky neskôr dostala len o 155 hlasov menej. Pretože SMK aj s B. Bugárom vo voľbách 2006 podporilo 269-tisíc voličov, G. Bárdos sa môže uchádzať o podporu približne 160-tisíc voličov, ktorí si budú vyberať medzi kandidátom maďarského pôvodu a oficiálnym odporúčaním Mosta-Híd, aby volili Pavla Hrušovského. Okolnosť, že je to historicky prvá možnosť, keď môžu voliči maďarského pôvodu podporiť kandidáta maďarskej národnosti, hrá v prospech G. Bárdosa. Jeho volebný zisk zrejme nebude stačiť na to, aby postúpil do druhého kola, ale jeho účasť vo voľbách výrazne zníži postupové šance P. Hrušovského.
