Guinnessova kniha rekordov vznikla ako reklamná brožúrka pivovaru

Miestom zrodu Guinnessovej knihy rekordov bol pivovar Guinness, ktorý ňou obdaroval svojich zákazníkov.

Na Slovensku máme trojnásobného držiteľa Guinnessových rekordov. Je ním Milan Roskopf (57), ktorý sa na začiatku leta pokúsil o nový rekord. Podujatie sa konalo na hrade Strečno pri Žiline pod názvom Strečnianske hradné slávnosti 9. a 10. júla. Do programu bol zaradený vyzývací súboj troch silových žonglérov Ladislava Sekerku, Pavla Kvasnicu a Milana Roskopfa.

P. Kvasnica sa pre zranenie súboja nezúčastnil, a tak sa konal iba súboj L. Sekerka vs. M. Roskopf, ktorí si to rozdali v žonglovaní na výdrž s tromi štvorkilogramovými železnými guľami. Z tohto súboja vyšiel ako víťaz Milan Roskopf, ktorý k víťazstvu pridal aj nový svetový rekord, keď dokázal bez prerušenia žonglovať s 12 kg záťažou 3:04,65 min. a svoj doterajší svetový rekord prekonal o viac ako dve sekundy. Svetový rekord bol riadne zadokumentovaný na fotografiách i videu za účasti asi 150 divákov, takže nič by nemalo brániť jeho oficiálnemu uznaniu.

Guinnessova kniha rekordov, v origináli Guinness Book of Records – je jedna z najpredávanejších kníh na svete. Predalo sa jej vyše 130 miliónov výtlačkov v stovke krajín a bola preložená do 25 jazykov. Je v nej okolo 40-tisíc aktuálnych rekordov, sú v nej aj fotografie, rozhovory a príbehy zo zákulisia rekordov. Ich pravdivosť overuje tím ľudí, ktorí sídlia v kanceláriách po celom svete.

Rekordy sú rozdelené do niekoľkých kategórií: človek, živá a neživá príroda, vesmír, veda, umenie a zábava, architektúra, technika, hospodárstvo, neobvyklé činy, spoločnosť, šport alebo hry. V poslednom čase pribúdajú nové, špecializovanejšie kategórie. Kniha má po celom svete množstvo fanúšikov, no niektorí kritici poukazujú na fakt, že ľudia v honbe za rekordmi často riskujú svoje zdravie a niekedy aj život. Múzeum Guinnessovej knihy rekordov je v Hollywoode.

Ktokoľvek na svete si môže bezplatne mailom podať žiadosť o zápis do knihy. Redakcia si vyhradzuje čas 12 týždňov na to, aby následne posúdila, či je alebo nie je možné akceptovať daný rekord ako titul zapísaný do Guinnessovej knihy rekordov. Ak redakcia nápad prijme, pošle potrebné informácie a pokyny na zaznamenanie rekordu. Následne môže byť úspešný rekord zverejnený na webstránke, v Guinnessovej knihe alebo prezentovaný v niektorej z ich TV šou.

Rekordmanstvo ako koníček

Milan Roskopf je vyše dvojmetrový Bratislavčan, ktorý sa športu venuje od malička. V roku 1996 bol spoluzakladateľom združenia Slovenská liga silovo-vytrvalostného žonglovania. „Počas svojej kariéry som vytvoril 52 svetových rekordov, a to aj v najbizarnejších žonglérskych disciplínach, ktoré existujú: žonglovanie so sekerami, motorovými pílami, bowlingovými guľami 3 x 12 libier, žongloval som s tromi loptičkami prilepený sekundovým lepidlom visiac dolu hlavou, absolvoval som žonglobeh s tromi guľami na vzdialenostiach od 100 metrov až po maratón 42,195 km,“ hovorí M. Roskopf.

Zdroj: Radka Horynová

Dva Guinnessove rekordy utvoril žonglovaním s troma železnými guľami s hmotnosťou 7,26 kg (r. 2002 v Mníchove) a 8,62 kg (r. 2004 v Mníchove). Tretí Guinnessov rekord má za žonglovanie s bowlingovými guľami, z ktorých každá vážila 10 libier, teda približne 4,54 kg.

Okrem klasického žonglovania zdoláva aj výškové budovy a mrakodrapy. V rámci žonglérskych šou si dokáže vyzliecť košeľu, na ktorej sú pozapínané gombíky, a to taktiež pri neprerušenom žonglovaní. Najbližšie sa chystá bežať a zároveň žonglovať na tohtoročnom Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach. „Na polmaratónskej trati sa pokúsim žonglujúc byť v cieli skôr ako víťaz maratónu.“ Na ČSOB maratóne v Bratislave v apríli tohto roku sa mu to už podarilo.

Na otázku, aké plány má Milan Roskopf do budúcnosti, odpovedá: „Čo sa týka rekordov, chcel by som nahovoriť niekoho, kto by mi bol schopný odliať tri 10-kilogramové gule z rýdzeho 24-karátového zlata, chystám totiž tzv. zlatú bodku za mojou žonglérskou kariérou. Samozrejme, že gule by ostali tomu, kto by takéto množstvo zlata dodal. Je to zatiaľ najväčšia šialenosť, akú som si doteraz vymyslel, ale pre mňa je každá šialenosť výzvou a zatiaľ som ich všetky zdolal.“

Zrod knihy rekordov

Dvojčatá, bratia Ross a Norris McWhirterovci vyštudovali v Oxforde a po vojenskej službe v námorníctve si to namierili na Fleet Street, do londýnskej mekky žurnalistiky. Ich otec William bol skúsený manažér v oblasti tlače, pomáhal zakladať najväčšiu sieť regionálnych denníkov vo Veľkej Británii Northcliffe Newspapers. Neskôr sa stal editorom nedeľníka Sunday Pictorial. Dvojčatá mali od detstva blízko k športu.

Norris bol všestranný športovec a dlho reprezentoval Škótsko na bežeckej dráhe. Začali písať do športových rubrík pre rôzne noviny. V roku 1951, len o rok od svojich novinárskych začiatkov, vydali reportážnu knihu zo športového prostredia s názvom Pripraviť sa na štart, pozor... Norris sám sa pustil do organizátorskej činnosti a založil dobrovoľnícku Asociáciu atletických štatistov s cieľom zhromažďovať, uchovávať a šíriť športové výsledky.

Zdroj: Gettyimages

Norris McWhirter sa stal známym športovým komentátorom. Práve on sedel za mikrofónom v BBC 6. mája 1954, keď sa svet dozvedel, že Rogerovi Bannisterovi sa podarilo zabehnúť jednu míľu s časom pod štyri minúty. Norris zostal športovému prenosovému mikrofónu BBC verný i v ďalších dekádach. Až do sedemdesiatych rokov patril medzi komentátorov, ktorých BBC vysielala do sveta na olympiády.

Po vydaní spoločnej knihy dostali bratia nápad založiť vlastnú agentúru, ktorá sa bude špecializovať na fakty a čísla. Podľa ich skúseností z praxe nebol žiadny redakčný archív dokonalý ani ideálne usporiadaný tak, aby sa dali nájsť všetky fakty. Norris McWhirter zhrnul poslanie ich agentúry slovami: „Zásobujeme faktami a číslami redakcie novín, ročenky, encyklopédie aj reklamné agentúry.“

Dar k pivu Guinness

Britského bežca Chrisa Chatawaya mali doma za hviezdu, hoci na trati 5000 m na olympiáde v Helsinkách nezvíťazil. Na záznamoch bratov McWhirterovcov sa však jeho meno vyskytovalo často. Všetci traja sa poznali zo štúdií v Oxforde. Keďže Ch. Chataway bol amatérsky športovec, keď nebehal, chodil do práce do pivovaru Guinness. S diplomom z Oxfordu tam pracoval na riaditeľstve.

Hugh Beaver, ktorý bol v tom čase generálnym riaditeľom pivovaru Guinness, bol raz cez víkend na stretnutí poľovníkov vo Wexfordskej zátoke pri rieke River Slaney v Írsku. Počas večierka sa dostal do sporu o tom, ktoré lovné vtáctvo je najrýchlejšie v Európe, či je to kulík zlatý alebo jarabica. Nasledujúce pondelkové ráno prechádzal riaditeľ pivovaru všetky kancelárie a dával zamestnancom otázku: Ktorý z európskych lovných vtákov je najrýchlejší?

Miestom zrodu Guinnessovej knihy rekordov bol pivovar Guinness, ktorý ňou obdaroval svojich zákazníkov. Zdroj: Profimedia.cz

H. Beaver dospel k názoru, že je nemožné získať spoľahlivý zdroj pre potvrdenie, či to je alebo nie je kulík. Napadlo mu, že musí byť omnoho viac rôznych sporov, ktoré ľudia pri pive počas nocí vo všetkých 81 400 krčmách Spojeného kráľovstva či Írska vedú, a v skutočnosti neexistuje kniha, z ktorej by sa to mohli dozvedieť. Čo tak dať im ako darček k pivu Guinness brožúrku, kde by sa odpoveď na svoje otázky dozvedeli?

Beaverov nápad sa začal realizovať, keď mu Chris Chataway, zamestnanec pivovaru Guinness, odporučil dvoch svojich priateľov, dvojčatá Norrisa a Rossa McWhirterovcov, ktorí v tom čase rozbehli v Londýne informačnú agentúru. Pozval ich na pohovor a kládol im jednu otázku za druhou. Bratia však mali fotografickú pamäť, všetko nosili v hlave a otázkami o rekordoch sa zaskočiť nedali.

Bosa pivovaru dostali a dostali aj poverenie zhromaždiť informácie pre prvú Guinnessovu knihu rekordov. Dal im voľnú ruku, štedré financovanie, ale všetko sa muselo diať pod hlavičkou vydavateľstva Guinness, ktoré riaditeľ prezieravo založil. V roku 1954 vyšlo skúšobné vydanie knihy, ktorej náklad tisíc kusov firma rozdala svojim klientom a partnerom.

Najväčšia hodina jogy sa konala sa v Indii, v Naí Dillí. Zúčastnilo sa na nej takmer 36-tisíc ľudí z 84 krajín sveta.
Najdlhší čas strávený v priamom kontakte so snehom. Otužilý muž z Číny sa rozhodol rozdať si to so snehom. Jin Songhai vydržal zahrabaný v snehu celých 46 minút a sedem sekúnd.
Najviac včiel na tele. Včelárovi Onovi Pingovi sa podarilo prilákať na vlastné telo 331-tisíc včiel. V jednom momente mal na sebe vyše 33 kilogramov tohto úžitkového bodavého hmyzu.

Zdroj: Profimedia.cz
Rekordný počet lavičiek udržaných v zuboch nad hlavou. Číňan Huang Changzhu udržal rovnováhu a v zuboch mal až 17 lavíc. Vydržal celých 10 sekúnd.
Najväčší nepolárny ľadovec. Kanadský národný park a rezervácia Kluane s rozlohou 21 980 km2 je domovom najväčšieho nepolárneho ľadovca.
Najmenší karavan. Postavil ho 43-ročný Yanick Read z Londýna. S dĺžkou 2,39 m a šírkou 1,53 m je schopný plnej prevádzky na cestách.

Zdroj: Profimedia.cz
Najväčší budhistický chrám. Borobudur neďaleko Yogyakarty na Jáve v Indonézii je najväčší budhistický chrám, ktorý je 34,5 m vysoký a jeho základňa má rozmery 123 m x 123 m.
Najvyšší žijúci strom. Dňa 25. augusta 2006 objavil Chris Atkins a Michael Taylor v sekvojovom národnom parku v Kalifornii 115,34 metra vysokú sekvoju, obklopenú tisíckami najvyšších stromov sveta.
Najvyššie tropické pohorie. Národný park Huascarán v pohorí Cordeillera Blanca v Peru má najvyšší bod vo výške 6768 metrov nad morom. Chránená oblasť zaberá približne 340 000 ha a zahŕňa 33 vrcholov s výškou presahujúcou 5 500 m n.m. Zaberá viac ako polovicu parku a obsahuje ľadovce, ktoré sa tiahnu na 60 km.
Najviac ihiel na hlave. Číňan Wei Shengchu drží rekord v najväčšom množstve ihiel na hlave. Mal ich tam presne 2009.

Zdroj: Profimedia.cz
Najdlhší skok mačky. Mačka Alley z USA skočila 1,83 m do diaľky a dostala sa tak tiež do Guinnessovej knihy rekordov.

Skromný odhad úspechu

O rok mala Guinnessova kniha rekordov oficiálnu premiéru. H. Beaver bol v odhadoch úspechu knihy zdržanlivý, ale prvé reakcie predajcov ho sklamali. Vtedy najväčšie britské kníhkupectvo W. H. Smith si z celkového 50-tisícového nákladu objednalo len šesť kusov. Dve hodiny nato však zvýšilo objednávku na sto kníh a neskôr popoludní na tisíc kusov. Do týždňa chceli desaťtisíc kníh.

Vydavateľstvo urobilo tri dotlače, a keď sa už predaj zvýšil na 200 000 výtlačkov, pivovar predaj zastavil, lebo za takú nízku cenu mu to prišlo márnotratné. Zrodil sa však nápad vydávať knihu periodicky, aktualizovanú a predávať ju za vyššiu cenu.

V ďalších rokoch vychádzala kniha rekordov vždy na jeseň, aby stihla vianočný trh a bola vždy starostlivo aktualizovaná. Z Guinnessovej knihy rekordov sa stal veľmi výnosný podnik. Organizátori dostávajú ročne okolo 2000 ohlášok nových rekordov. Nestačia len fotografie v knihe, za detailmi sa dá ísť na guinnessovské webové stránky.

Zdroj: Profimedia.cz

Do sveta

Atraktívneho konceptu sa chytila aj televízia. Od roku 1972 začala BBC vysielať program pre mládež Pokoritelia rekordov, ktorý uvádzali sami bratia McWhirterovci. Deti z publika dávali moderátorom otázky na rekordy a bratia vďaka svojim encyklopedickým mozgom odpovedali z miesta na všetko.

Onedlho sa takéto programy rozšírili po celom svete. Súbežne začali vznikať aj múzeá a výstavy a pod hlavičkou Guinness vzniklo viacero tematických encyklopédií. Bratia McWhirterovci sa okrem televízneho programu venovali dohľadu nad ročenkou, ktorá sa dostala medzičasom do 40 krajín sveta.

Najmenší žijúci človek, najsilnejší muž, najvyšší pes aj najrýchlejší vlak sú určite veci, ktoré si zaslúžia pozornosť. Takéto extrémy od Guinnessovej knihy rekordov každý očakáva. Do najpopulárnejšej zbierky ľudských úspechov a extrémov prírody však občas niekto prepašuje aj záznam, ktorý sa najmä s odstupom času javí ako poriadne bizarný. Lavičky zaseknuté medzi zubami, žonglovanie s motorovými pílami i najväčšie bikinové sprievody. Guinnessova kniha rekordov má množstvo kurióznych rekordov. A nechýbajú v nej ani rekordy Slovákov, najmä Milana Rosskopfa.

Zdroj: Radka Horynová

Najdlhšie pôsobiaci dirigent. Slovák Viliam Karmažin bol najdlhšie pôsobiacim dirigentom na svete. Svoju kariéru začal v roku 1936 a svoj posledný koncert odohral v roku 2012. Ako dirigent pôsobil nepretržite 76 rokov.

Najrýchlejšia strela do bránky. Zdeno Chára počas Zápasu hviezd NHL v roku 2011 strelil najrýchlejšiu strelu do bránky, a to rýchlosťou 170,4 km/h.

Najväčší pánsky oblek na svete je zapísaný do Guinessovej knihy rekordov, ušili ho krajčírky z topoľčianskeho závodu spoločnosti Ozeta Neo. Predstavili ho na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave 1. októbra 2014.