Grónsku sa rozplýva sen o Klondiku

Zhruba štyri pätiny najväčšieho ostrova sveta ležia na sever od 66. rovnobežky a jeho necelých 60-tisíc obyvateľov hriala i predstava, že globálne otepľovanie urýchli otváranie nových plavebných trás v Severnom ľadovom oceáne. V roku 2008 sa tri štvrtiny grónskych voličov vyslovili za rozšírenie samosprávy o ďalšie právomoci vrátane rozhodovania o prírodných zdrojoch. Materskému Dánsku ostala v kompetencii len obrana a zahraničná politika.

Povzbudivé odhady zásob uránu, platiny, železa, medi, niklu, cínu, drahokamov, no predovšetkým skupiny sedemnástich vzácnych kovov podnietili najmä čínske investičné kruhy k nebývalej činorodosti. Kontrolujú vyše 90 percent zásob vzácnych kovov a nechcú sa nechať predbehnúť na nehostinnom severe angloamerickou konkurenciou.

Z neprispôsobivých národní buditelia

Už letmý pohľad na mapu sveta dáva tušiť obrovskú rozlohu ľadom pokrytého severského ostrova. Na vyše dvoch miliónoch štvorcových kilometrov tam žilo začiatkom tohto roka iba 55 984 obyvateľov, o 298 menej ako rok predtým. Mierny pokles spôsobuje starnutie obyvateľstva i vysoký počet samovrážd. Svetová zdravotnícka organizácia zaraďuje nordický ostrov na prvé miesto vo výskyte samovrážd: 83 osôb na stotisíc obyvateľov. V prepočte na populačný stav krajiny to je 46 Grónčanov.

Aktivisti za plné osamostatnenie ostrova vidia hlavný dôvod v civilizačných zmenách, ktoré odnaučili domorodých Eskimákov, Inuitov, od tradičného spôsobu života. Tvoria spolu s dánsko-inuitskými miešancami takmer 90-percentnú väčšinu ostrovnej populácie. Dánska vláda ich pred šesťdesiatimi rokmi začala kultúrne, hodnotovo a vzdelanostne asimilovať na základných školách v Grónsku. Stredoškolákov umiestňovala do internátnych škôl v Dánsku. Zo skupiny tzv. neprispôsobivých vzišlo politické hnutie národného obrodenia a z jeho radov aktivisti za odtrhnutie od Dánska. Kodaň otupovala ostrie ich hnevu typickým škandinávskym sociálnodemokratickým spôsobom: nalievaním miliónov korún do programov sociálnej starostlivosti.

Ukončenie podánšťovania a zavedenie štátnej doktríny multikultúrnosti pomohli domorodým Grónčanom oživiť rodný jazyk a jeho najrozšírenejšiu vetvu kalaallisut povýšiť popri dánčine na úradný jazyk. Menej úspešnú bilanciu vykazuje Kodaň vo vedení ostrovanov k hospodárskej životaschopnosti. Štátna pokladňa dopĺňala občanom príjmy z rybolovu príplatkami na dosahovanie životnej úrovne zodpovedajúcej škandinávskym štandardom. Hlavným zamestnávateľom sa stal štát a jeho ustanovizne na grónskom území. Dotovanie ostrova nepredstavuje položku, ktorá by Dánsko ruinovala. Subvencia s názvom Blokový grant dosahovala predvlani v prepočte 690 miliónov dolárov, čo je takmer tretina grónskeho HDP.

Zdroj: Profimedia.cz

Najvytrvalejšia ostáva Čína

Táto sociálna politika udržiava doteraz Grónsko závislé od peňazovodu z Kodane a odradzuje ho od vyhlásenia plnej samostatnosti. Zakonzervovala grónsku ekonomiku do jednostrannej orientácie na rybolov a spracovanie rýb. Nemotivovala Grónčanov na odvahu podnikať a riskovať. Nepripravila ich na trhovo orientovanú transformáciu hospodárstva, ktorá prebehla pomerne úspešne v Dánsku a v ostatnej Škandinávii. Grónčania si navykli na pohodlný a predovšetkým pasívny spôsob života v období, keď ich snehovobiela domovina odhaľovala svetovým investorom svoje surovinové bohatstvo.

Grónsko čakala na prelome rokov 2008/2009 premena na novodobý Klondike a Grónčanov hrmotné prebudenie. Veľký tresk sa však nekonal z dobre známych dôvodov. Svetové trhy sa prepadli do finančnej krízy. Transatlantické investorské kruhy objavili vlastnú bonanzu v podobe špekulovania na finančných trhoch. Prinášala rýchle a vysoké výnosy, čo bol protipól dlhodobému investovaniu do prípravy a rozbiehania ťažby surovín, ropy a plynu v drsných podmienkach grónskeho arktického severu.