Graf týždňa: Index mizérie zobrazujúci infláciu aj nezamestnanosť rastie k rekordom

Bolo to obdobie stagflácie v 70. rokoch minulého storočia, ktoré priviedlo ekonóma Arthura Okuna ku skonštruovaniu indexu mizérie. Ten mal merať stres, ktorí pociťujú ľudia v ekonomickom živote. Sleduje dve základné premenné: mieru inflácie a mieru nezamestnanosti. Ich kombináciou vytvoril index, ktorého cieľom je merať zmeny v ich ekonomickej situácii. Stagflácia 70. rokov je za nami, no ekonomika so stagflačnými prvkami pred nami. Index mizérie tak opäť nabral na význame.

A ukazuje smutný príbeh. Pred veľkou finančnou krízou z roku 2008 sa index pre eurozónu dlhodobo pohyboval okolo úrovne 10. Jeho stabilita sa s finančnou krízou skončila a pri európskej dlhovej kríze sa začala prelievať do prudkého zhoršenia životnej úrovne. Utrpeli najmä južanské krajiny, ale aj Slovensko. Problémom sa stala nezamestnanosť, ktorá získala hlbší štrukturálny charakter. Deflácia však dokázala infláciu výrazne znížiť, čím si aspoň peniaze udržali svoju hodnotu. Agresívna monetárna a fiškálna politika následne prudko znížila mieru nezamestnanosti, čo spôsobilo, že index mizérie sa v roku 2020 dostal na svoje historické minimá.

Tomuto trendu však nastal s príchodom globálnej inflácie koniec. Index mizérie sa od čias covidu zvýšil dvojnásobne. Na Slovensku aj v eurozóne stúpa k novým historickým rekordom, ktoré môže dosiahnuť už počas júla. Dôvodom tentoraz nie je nezamestnanosť, tá stále mierne klesá, ale inflácia. Prudký rast cien vyháňa index na nové maximá. A vyvoláva obavy z jeho ďalšieho rastu. Centrálna banka totiž musí zvyšovať úrokové sadzby, čím potenciálne znižuje infláciu, no zvyšuje nezamestnanosť. Je tak možné očakávať, že podobne ako v rokoch 2011 až 2013 sa bude index udržiavať na vyšších úrovniach dlhší čas. Dobré časy, aké spotrebitelia zažívali v rokoch 2018 až 2020, pomaly ustúpia horšej ekonomickej realite. Najťažšia situácia z pohľadu indexu pretrváva vo východnej Európe a v južných krajinách.