Globalizácia sa neskončila, vyvíja sa. Aj Slovensko sa musí prispôsobiť novej realite

Krajina je na vrchole síl. Lepšie povedané, je už za ním. Počet zamestnaných ľudí dosiahol maximum na úrovni takmer 2,5 milióna v lete 2019. Odvtedy sa tieto úrovne nepodarilo prekonať a pravdepodobne sa neprekonajú už nikdy. Počet ľudí odchádzajúcich do dôchodku bude počas nasledujúcich minimálne 50 rokov každoročne vyšší ako počet mladých vstupujúcich na trh práce. Aj keď pomohol, nič na tom nezmenil ani príchod ukrajinskej pracovnej sily. Pri očakávanom nízkom príleve zahraničných migrantov sa počet kúpyschopného obyvateľstva bude znižovať, keďže počet Slovákov bude neúprosne klesať. Najprv málo, no o dve dekády už dramaticky.

Nie je to len počet, ale aj sila spotrebiteľov. Penzisti míňajú oproti zamestnancom zhruba o 20 až 30 percent menej. Navyše dlh slovenských domácností prudko vzrástol, rovnako ako dlh vlády. V porovnaní s ostatnými východoeurópskymi krajinami je nárast spoločného vládneho a súkromného dlhu na Slovensku v posledných desiatich rokoch extrémny. To naznačuje aj pravdepodobnú dlhovú saturáciu, keď ani vláda, ani domácnosti už nebudú schopné míňať takým tempom ako doteraz.

Pre ľudí to znamená spomalenie rastu životnej úrovne, pre ekonomiku spomalenie rastu hospodárstva a pre podnikateľov spomalenie rastu tržieb. Zníženie tempa rastu spotrebiteľských výdavkov je pre podnikateľské prostredie vždy problémom. Rovnaké množstvo subjektov musí bojovať o menší koláč, čo naznačuje tlak na konsolidáciu podnikateľského sektora. Ide o trend, s ktorým sa biznis bude musieť v nie tak vzdialenej budúcnosti popasovať. Riešení, ako to spraviť, nie je veľa. Prvým je škálovanie, druhým efektivita. Na stagnujúcom trhu tradične funguje ako odpoveď na pokles tržieb zníženie nákladov a zvýšenie produktivity. Pri aktuálnom nedostatku kvalitnej pracovnej sily je odpoveďou automatizácia a robotizácia. A, prirodzene, akvizície a spájanie firiem, ktoré môžu ťažiť z úspor z rozsahu. Oba prístupy si však vyžadujú nemalé investície.

Alternatívou je rozšírenie pôsobnosti. Ak má firma dostatočne silné know-how a špecifický produkt, export je najlepšou odpoveďou na neisté dlhodobé vyhliadky domácej ekonomiky. Export tovaru a služieb preto zohrá v budúcnosti slovenského hospodárstva kľúčovú rolu.

Nie úplne hviezdny slovenský export

Slovensko je považované za exportnú veľmoc, najmä z hľadiska veľkosti exportu voči HDP krajiny. Tu patrí do prvej desiatky štátov sveta, keď jeho objem je porovnateľný s hodnotou HDP. Minulý rok presiahol 108 miliárd eur. V prípade Česka je hodnota len 77 percent HDP a v prípade Nemecka dokonca iba 51 percent. Dôvodom vysokého slovenského čísla je mohutné zapojenie krajiny do globálnej dodávateľskej siete. Podľa dát Svetovej obchodnej organizácie (WTO) je Slovensko krajina s druhým najväčším zapojením do svetovej dodávateľskej siete vôbec.