Kolonizácia Marsu znie ako sci-fi, ktoré by pre evolúciu človeka znamenalo unikátny jav. Nie je to však pravda. Pre našich predkov bolo podobným dobrodružstvom osídľovanie iných kontinentov alebo novoobjavených ostrovov. Už viackrát v histórii sa relatívne malý počet ľudí rozhodol odísť a založiť novú populáciu. Vieme to nielen na základe archeologických nálezov, ale najmä vďaka genetickým analýzam jednotlivých súčasných populácií.
Napriek tomu, že nás je viac ako sedem miliárd, genetická variabilita ľudí je veľmi nízka. Na úrovni DNA sa líšime v priemere na jednu z tisíc báz (písmen) našej „knihy života“. Z toho je zrejmé, že súčasné ľudstvo pochádza z relatívne malého počtu spoločných predkov. V minulosti sa efektívna populačná veľkosť človeka dramaticky zredukovala, napríklad pred 70-tisíc rokmi pre predpokladanú obrovskú erupciu sopky v Indonézii. Veľmi dobre preskúmaná islandská populácia má ešte nižšiu genetickú variabilitu, čo je indíciou nízkeho počtu jej zakladateľov.
Najznámejším príkladom sú však genetické štúdie, ktoré podporujú hypotézu „out of Africa“. Mitochondrie sú malé elektrárne v bunkách, ktoré majú svoju vlastnú DNA. Tú dedíme spolu s celými mitochondriami vždy od matky bez toho, aby sa miešala s DNA z paternálnej strany. Preto ju možno využiť na analýzu evolúcie.
Keďže genetická variabilita sa ukázala najvyššia práve u pôvodných obyvateľov Afriky, ide o potvrdenie archeologických nálezov, že ľudstvo pochádza z Afriky. Pred zhruba 60-tisíc rokmi sa približne tisíc ľudí presunulo na Arabský polostrov a postupne osídlilo Európu a Áziu. Fakt, že vedci dokázali také dávne udalosti vyčítať z DNA teraz žijúcich ľudí, ukazuje, že, hoci existujú v prírode aj výnimky, evolúcia je veľmi pomalá a potrebuje milióny rokov.
Autor je prednosta Ústavu lekárskej biomedicíny LF UK.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 9/2013.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
