Gabriel Šípoš: Médiá nám dávajú moc

A tiež rozlišovať medzi konfliktom záujmov a zaujatými výstupmi, hovorí v rozhovore pre TREND riaditeľ slovenskej pobočky Transparency International Gabriel Šípoš.

Aký je vplyv slovenských think-tankov na verejnú mienku či politiku?

Slovensko má dobrú povesť v tom, aký je tu vplyvný tretí sektor. V boji proti korupcii prešlo viacero reforiem: od zákona o slobodnom prístupe k informáciám cez zverejňovanie zmlúv, zmien vo verejnom obstarávaní až po elektronické aukcie. Tam sme mali naozaj silné slovo, boli sme pozývaní do pracovných skupín.

Potom je tu neformálny vplyv prostredníctvom médií. To, ako často nás médiá oslovujú, nevidím ani v zahraničí – že by pár ľudí malo taký veľký vplyv na to, ako nejaký návrh alebo kauza vyznie. Tým médiá dávajú niekoľkým ľuďom na Slovensku veľkú moc. Samozrejme, je veľa oblastí, kde sa, naopak, cítime bezmocní a nevieme ich zmeniť. Mám na mysli najmä beztrestnosť korupcie, konanie polície, prokuratúry či politikov.

Ktoré inštitúty sú u nás najvplyvnejšie?

V oblastiach, ktoré sú blízke mne, sú to neziskovky ako Transparency International, Aliancia Fair-play alebo INEKO. Možno aj INESS, ale v oblasti hodnôt sú mimo hlavného prúdu. Preto je ich vplyv na politiku výrazne menší. V médiách sú však oveľa viac. Také INEKO by som považoval za vplyvnejší inštitút, aj keď toľko v médiách nie je. Bol pri dôchodkovej reforme i reforme športu, o ktorej sa teraz hovorí. V minulosti bolo oveľa viac počuť o hayekovcoch, MESA 10, HPI či Inštitúte pre verejné otázky.

Veľký vplyv nesie so sebou aj riziká konfliktu záujmov. Sú na Slovensku reálne?

Treba si dávať pozor na fakty, s ktorými neziskovky prichádzajú. Ako aj na ich pozadie: aké sú tam osoby, kým sú financované. Sú tri spôsoby, ako sa to dá ošetriť. Jedným je transparentnosť, teda aby bolo jasné, kto ich platí. Druhým je forma financovania – ideálne je mať čo najviac menších donorov ako jedného veľkého.

Tretí spôsob je interný manažment. Teda to, ako mimovládna organizácia funguje, keď sa vyskytne nejaký konflikt. To je veľmi podobné ako v médiách. Každé má nejakého vlastníka, a preto sú od samotnej redakcie oddeľované predaj a inzercia. Dôležitý je potom manažér, ktorý si to stráži.

Sú slovenské think-tanky dostatočne transparentné?