Vodné dielo Gabčíkovo oslávilo v októbri 30 rokov od začiatku svojej prevádzky, čo je samo osebe vhodná príležitosť pripomenúť si jeho účel, pre ktorý vzniklo, či prínos, ktorý má. Niekedy sa na ne totiž neprávom zabúda, inokedy sa jeho úloha značne zjednodušuje, nehovoriac o prípadoch, keď sa na dielo dokonca útočí. Možno preto, že jeho prevádzka je v gescii podniku Vodohospodárska výstavba, ktorý nesie označenie štátny.
Najlepšie je možno začať od konca, teda od súčasnosti. Čo spôsobilo, že sa dnes Vodné dielo Gabčíkovo skloňuje viac než inokedy? Okrem výročia je to tak-zvaná energetická kríza, ktorá klope na dvere celej Európe vrátane Slovenska. Vlády dohadujú kompenzácie pre občanov či priemysel, a preto v tejto súvislosti určite zaujme fakt, ktorý možno nie je verejnosti až taký známy – že vodné dielo je producentom elektrickej energie, ktorú vyrába v objeme približne ôsmich percent celkovej ročnej spotreby Slovenska.
Pravda je, že končiaci sa rok bol z hydrologického hľadiska najhorší za tridsať rokov. Pre sucho a nedostatok zrážok boli priemerné prietoky na riekach Dunaj a Váh také nízke, že celková výroba elektriny vo vodných elektrárňach, ktoré spadajú pod Vodohospodársku výstavbu, bola najnižšia za posledné roky. Za jedenásť mesiacov tohto roka dodal podnik do elektrizačnej sústavy zhruba 1,8 terawatthodiny (TWh) elektriny, a to z čistého obnoviteľného zdroja. Za celý minulý rok to bolo 2,25 TWh elektriny, čo tvorilo takmer tretinu celoslovenskej výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Vo vodnej elektrárni je inštalovaných spolu osem agregátov s výkonom po 90 MW, z toho zo šiestich sa výkon vyvádza cez zapuzdrenú rozvodňu 400 kV, z ktorej sú vývody aj do Maďarska. Pri vodnej elektrárni sú aj plavebné komory medzinárodnej plavebnej cesty Rýn – Mohan – Dunaj, pretože prívodný kanál k elektrárni tvorí aj časť tejto medzinárodnej plavebnej cesty.
Teraz späť na začiatok. Aký bol primárny účel výstavby Vodného diela Gabčíkovo? Zabezpečiť spoľahlivú plavbu po Dunaji a ochrániť obyvateľstvo pred povodňami. Dunaj bol totiž už pred storočiami známy svojimi štrkovými nánosmi, ktoré obmedzovali lodnú dopravu, o jeho nebezpečne zvýšenej hladine v letných mesiacoch ani nehovoriac. Ak bola hladina vody na kritickom slovensko-maďarskom úseku nízka, museli byť plavidlá nadľahčované plávajúcim žeriavom.
O vybudovaní účinného systému na plavbu a ochranu pred povodňami sa začalo vážne hovoriť v polovici 50. rokov minulého storočia. Výstavba najväčšej vodnej stavby v strednej Európe sa napokon zaťala v roku 1977 a po mnohých peripetiách, ktoré viedli až na Medzinárodný súdny dvor v Haagu, bola ukončená v roku 1992. Po spustení vodného diela sa povodne na Dunaji odohrali štyrikrát, posledná v roku 2013. Aj vďaka Gabčíkovu nemali fatálne rozmery.
Vodné dielo sa často spája s environmentálnymi témami, čo je prirodzené, keďže takýto výrazný zásah do prírody so sebou prináša aj negatívne fenomény. Monitorovanie životného prostredia v oblastiach vplyvu sústavy vodných diel Vodohospodárska výstavba robí každý rok, z čoho sa každoročne vypracuje výročná správa.
V prípade Gabčíkova možno otvorene hovoriť o prínosoch z pohľadu životného prostredia. Vďaka nemu sa zastavila erózia pôdy, zlepšili sa podmienky pre poľnohospodárov či fungovanie viacerých živočíšnych druhov a lesnej zveri, zabránilo sa vysychaniu lesov a zvýšila sa kapacita zásob podzemnej vody. Opatrenia na zlepšenie životného prostredia a elimináciu možných negatívnych dosahov vyhodnocuje Vodohospodárska výstavba priebežne. Pravidelne sa venuje obnove vybraných druhov mokradí či iných biotopov a odstraňuje sedimenty.
Vodné dielo Gabčíkovo si po tridsiatich rokoch prevádzky však vyžaduje aj investície. Štátny podnik financuje projekty z vlastných výnosov alebo z úverov, ktoré spláca vlastnými zdrojmi. Peniazmi od štátu nedisponuje. Aktuálne prebieha inovácia a modernizácia plavebných komôr, ktorej cieľom je zvýšenie bezpečnosti a intenzity dopravy na Dunaji. Modernizácia sa dotkne i ďalších vodných elektrární, jej cieľom je okrem iného zvýšenie výroby elektriny a redukcia emisií oxidu uhličitého.
Na záver možno niečo, čo s človekom zarezonuje najviac, pretože sa dotýka jeho bežného života – praktické využitie vodného diela na rekreáciu a šport. Unikátny vodný svet vychoval viacero športovcov, ktorí úspešne reprezentovali Slovensko na majstrovstvách sveta i olympiádach. Možnosti na kanoistiku či rafting však areál neposkytuje len im, ale aj širokej verejnosti. Okrem vodných športov vytvára hrádza vodného diela možnosti na cyklistiku, korčuľovanie a ďalšie aktivity. K dispozícii sú aj prírodné jazerá v okolí obcí Bodíky a Vojka nad Dunajom či rekreačná oblasť pri Čilistove. Dosť dôvodov na to, aby sa Vodné dielo Gabčíkovo zbavilo nevhodných nálepiek, ktoré mu počas trid-siatich rokov jeho existencie mnohí neprávom prisudzovali.
