Či už v rámci Rakúsko-Uhorska alebo prvej republiky. Tatra banka, Generali (tak ako dnes pôsobila na Slovensku cez rakúsku centrálu, hoci ide o taliansku poisťovňu) či Raiffeisen boli v čase medzi dvoma vojnami v Československu rovnako známymi značkami ako dnes.
Privatizácia ako očista
„Rok 2000 bude pravdepodobne najpohnutejším rokom v desaťročnej histórii postsocialistického bankovníctva na Slovensku. Len málokto si zatiaľ v plnej miere uvedomuje, aké rozsiahle zmeny slovenské bankovníctvo v najbližších dvoch rokoch čakajú.“ Takto predpovedal vývoj domáceho bankovníctva TREND na začiatku milénia (TREND 1/2000). S odstupom štrnástich rokov sa táto prognóza ukázala ako veľmi presná. Dodať treba len, že jednu z kľúčových úloh v zmenách roku 2000 a dvoch nasledujúcich rokov hrali tunajšie dcéry rakúskych bánk.
Bol to práve rok 2000, keď sa rozbehla privatizácia najväčšej vtedajšej štátnej banky – Slovenskej sporiteľne. Konečnú zmluvu o predaji medzi ministerstvom financií a rakúskou skupinou Erste Bank der Österreichischen Sparkassen podpísali v januári 2001. Už o rok nato dokázala Rakúšanmi vedená sporiteľňa oživiť svoj trhový vplyv a z historicky rekordného rastu úverov si pripísala rovnú štvrtinu.
V roku 2000 tiež vznikol na Slovensku prvý projekt čisto internetovej banky Eliot. V skutočnosti za ním stála Tatra banka, prvá súkromná banka založená v roku 1990 rakúskou Raiffeisen Bank International (RBI). RBI na svoj vstup na Slovensko využila názov banky pôsobiacej na Slovensku ešte v 19. storočí. Reálnu činnosť začala Tatra banka o rok neskôr. V rovnakom roku, ako vznikla na Slovensku ďalšia súkromná banka s rakúskym kapitálom – Volksbank Slovensko.
Ale späť k rokom 2000 až 2002. Okrem nábehu bankových kreditných kariet sa práve vtedy začali na Slovensku vo väčšom poskytovať verejnosti hypotekárne úvery. Boli to opäť už skôr spomínané banky pod vplyvom rakúskeho kapitálu – sporiteľňa a Tatra banka, ktoré sa pod formovaním a celkovým smerovaním hypotrhu podpísali v týchto rokoch, no aj do budúcnosti.
Podiel zahraničného kapitálu v bankách v SR
(upísané základné imanie, mil. €, k 31. 12. 2013)
PRAMEŇ: NBS
Rakúske korene
Rakúsky kapitál neobjavil možnosti a potenciál slovenského bankového trhu až so zmenou politického režimu v roku 1989. Pobočky či filiálky viacerých rakúskych bánk na Slovensku fungovali už viac ako storočie predtým. Napríklad Die Erste österreichische Spar-Casse pôsobila cez svoje pobočky v Bratislave (Pressburg), Trnave (Tyrnau), Banskej Bystrici (Neusohl) či Levoči (Leutschau) už od roku 1819. Práve na týchto základoch postupne vyrástla dnešná majiteľka Slovenskej sporiteľne, rakúska Erste.
No až zmena režimu a neskôr privatizácia najväčších dovtedy štátnych bankových domov postavenie tohto kapitálu na Slovensku zvýraznili. Potvrdzujú to aj štatistiky Národnej banky Slovenska. Už v prvom roku samostatného Slovenska 1993 predstavoval rakúsky kapitál vo výške necelých 575 miliónov korún (19 miliónov eur) drvivú väčšinu zo zahraničných peňazí v slovenských bankách, no celkovo to bolo len 6,5 percenta z imania všetkých bánk.
O desať rokov neskôr, po privatizácii väčšiny štátnych ústavov, už išlo o viac ako tretinový podiel. Po poslednej konsolidácii domáceho bankového trhu predstavoval na konci vlaňajška podiel Rakúska celkovo na upísanom základnom imaní bánk pôsobiacich na Slovensku 410 miliónov eur, čo predstavuje osminu trhu a tretiu priečku spomedzi zahraničných investorov. Po Česku a Luxembursku.
Čo priniesli
Boli to práve rakúskym kapitálom ovládané banky, ktoré zaviedli na slovenský trh tradíciu kreditných kariet, podielových fondov, internetového bankovníctva či najnovšie bezkontaktných platieb kartami. Prvýkrát predstavila technológiu platieb bez nutnosti zadávania PIN kódu pred rokmi Volksbank Slovensko (v súčasnosti už súčasť ruskej skupiny Sberbank), najiniciatívnejšie sa jej podpore spomedzi súčasných hráčov venuje Tatra banka.
Nemecko-rakúsky bankový kapitál sa postaral na Slovensku aj o tradíciu stavebného sporenia cez zriadenie najskôr Prvej stavebnej sporiteľne a neskôr Wüstenrot stavebnej sporiteľne. Pri vstupe na slovenský trh spojili sily stavebné sporiteľne z Rakúska a Nemecka. Až do začiatku milénia to boli práve stavebné sporiteľne, ktoré poskytovali gro bankových úverov na bývanie pre širokú verejnosť, pretože bežné banky začali spotrebné úvery a hypotéky aktívnejšie ponúkať až pred zhruba desiatimi rokmi.
Rýchly rast tunajšieho trhu, ako aj záujem klientov o novinky urobili zo Slovenska akési testovacie centrum aj pre rakúske bankovníctvo. Rakúska skupina Raiffeisen sa napríklad práve na Slovensku rozhodla pred necelými štyrmi rokmi otestovať koncept internetovej banky Zuno. Po roku potom vstúpili so Zunom Rakúšania aj do Českej republiky.
Neskôr, po dvoch rokoch, zasa RIB vlastnená Tatra bankou spustila projekt franšízového systému bankovníctva. Overeným partnerom ponúka možnosť prevádzkovať na Slovensku pobočky pod značkou Raiffeisen Bank. Za pol druha roka od spustenia takto vzniklo na Slovensku 17 pobočiek.
Podiel poisťovní na slovenskom trhu 1 )
(%, podľa predpísaného poistného v roku 2012)
PRAMEŇ: TREND
Centrá pre centrály
Blízkosť Bratislavy a Viedne okrem toho ponúka rakúskym centrálam možnosť preniesť niektoré centralizované funkcie na slovenský trh. Okrem dobrého a rýchleho dopravného spojenia ťažia z tunajšej kvalitnej a – v porovnaní s domácimi možnosťami – lacnejšej pracovnej sily.
Rakúska Erste Group napríklad na Slovensko postupne presunula svoj „sklad dát“ a celoskupinový kartový systém a prevádzkuje tu Erste Group IT SK. Najväčší tunajší asset manažment zo skupiny Tatra banky zasa materská banka poverila koordinovaním investícií na všetkých okolitých dcérskych trhoch.
No blízkosť oboch štátov, ako aj prepájanie obchodných aktivít podnikateľov spoza oboch hraníc chcú v posledných rokoch využiť aj ďalšie rakúske domy, ktoré si na Slovensku napriek možnosti podnikania na základe jednotného európskeho pasu zriadili v posledných rokoch samostatné pobočky. Či už ide o Oberbank alebo BKS Bank. Pritom európsky pas im umožňuje pôsobiť v krajine aj na diaľku, bez budovania samostatnej pobočky. Napriek blízkosti rakúskych hraníc však v pobočke zmysel vidia.
Postupný nákup
V poisťovníctve naberali Rakúšania na sile postupne. V dvoch ich najväčších poisťovniach – pôvodne družstevnej (a družstvami vlastnenej) Kooperative a slovensko-rakúskej Otčine kedysi minoritní majitelia postupne skupovali ostatné majetkové podiely. Napokon sa v Kooperative ujala plného vedenia stará rakúska poisťovňa Wiener Städtische (dnes už na burze kótovaná Vienna Insurance Group – VIG), v Otčine zas Uniqa, ktorá jej nakoniec dala aj vlastné meno.
VIG postupne skupovala aj ďalšie poisťovne: investovala do Komunálnej poisťovne či do Kontinuity. Tú získala, keď začal mať jej pôvodný majiteľ problémy, a postupne ju začlenila do vlastnej skupiny, aby zachránila pôvodných klientov. Nakoniec ju s Komunálnou poisťovňou spojila. Treťou akvizíciou bola Poisťovňa Slovenskej sporiteľne. Tú pôvodne zakladala najväčšia slovenská banka, ktorá sa však neskôr rozhodla, že sa sústredí len na peňažné služby. VIG zostala v ruke veľká výhoda: dlhodobá spolupráca pri predaji cez pobočky tak SLSP, ako aj Českej sporiteľne.
Treťou do partie dlhodobo pôsobiacich rakúskych poisťovní bola Wüstenrot, ktorá postupne rástla vedno so stavebnou sporiteľňou s rovnakým majiteľom. K neživotnému poisteniu pribudlo životné či poistenie automobilov. Spolu s tým rástol i jej trhový podiel. Pomohla jej i kúpa Univerzálnej bankovej poisťovne pred desiatimi rokmi.
Dcéry a pobočky rakúskych bánk v SR 1/2
n – nedostupný údaj
PRAMEŇ: údaje poskytnuté bankami
Najväčší na trhu
Momentálne patrí rakúskym poisťovniam viac ako 40-percentný podiel na slovenskom trhu, čím predstihli všetkých ostatných investorov. V číslach za posledný úplný rok 2012 to znamená vyše 800 miliónov eur v predpísanom poistnom z celkového vyše dvojmiliardového koláča, ktorý každoročne poisťovne na Slovensku vyzbierajú.
Ešte pred pätnástimi rokmi bola nedobytnou métou vtedy štátna Slovenská poisťovňa (dnes Allianz), keďže jej patril monopol v zákonnom poistení automobilov. Ten sa však skončil spolu s privatizáciou a trhový podiel najväčšej poisťovne postupne klesal z 50 na súčasných zhruba 27 percent. Len skupina VIG, ak sa berú všetky jej tri dcéry spoločne, ovláda až 33 percent trhu, teda viac ako trhová jednotka. Kooperativa, najväčšia dcéra VIG, sa nikdy netajila svojou snahou dostať sa až na špičku rebríčka. Jej hlavným cieľom bol dlhé roky rast: pri porovnateľnom trhovom podiele s Allianzom dosahovala pred dvoma rokmi len zhruba štvrtinový zisk. Podľa jej dlhoročného šéfa Juraja Lelkesa sa však ciele VIG v ostatných rokoch zmenili a motivuje svoje dcéry nielen k rastom, ale aj vyšším ziskom. Tie sú napokon v hlavnom záujme akcionárov, keďže VIG je kótovaná na viedenskej burze.
Špeciálne pobočky
S prípravou na vstup do Európskej únie sa otvorili dvere pre jednoduchší vstup poisťovní na slovenský trh. Popri tradičných dcérskych spoločnostiach sa výrazne zjednodušilo budovanie pobočiek.
Pre špecializované poisťovne ide o lacný spôsob, ako expandovať za hranice. Preto sa tu napríklad pred piatimi rokmi objavila rakúska Hagel Versicherung. Pod značkou Agra poisťovňa oslovuje skôr zanedbávaný segment v poisťovníctve – poľnohospodárov. Doma je v tomto sektore jednotkou, na Slovensku ju zatiaľ brzdia hlavne obmedzené financie farmárov.
Rakúsky šéf, slovenská poisťovňa
Prvá nová poisťovňa na Slovensku po viac ako desaťročí využíva rakúske know-how
V čase, keď už poisťovne expandujú len otváraním pobočiek, je nová akciová spoločnosť na slovenskom poistnom trhu exotikou. Veď posledná akciovka prišla pred viac než desiatimi rokmi.
Životná poisťovňa Novis, ktorú na Slovensku založili koncom vlaňajška, má síce takmer dvadsať akcionárov z troch kontinentov, no základ je rakúsko-slovenský. Jej šéf, po slovensky hovoriaci Rakúšan Siegfried Fatzi, dlhé roky viedol na Slovensku poisťovňu Wüstenrot. Odišiel pred tromi rokmi, keď jej akcionár zmenil po problémoch matky vedenie. Keď rozpráva o bývalej práci, Rakúšania sú preňho „oni“ a Slováci „my“.
„Oni si vždy mysleli, že vedia, ako tu robiť biznis, ale pravda je, že my sme na rozdiel od matky žiadne problémy nemali, bez ohľadu na krízu,“ vysvetľuje S. Fatzi. Jeho súčasným cieľom je ponúknuť jeden kvalitný produkt, aký podľa neho na trhu chýba, a postupne ho začať ponúkať aj na ďalších trhoch v okolitých štátoch. Už má dohodnutú spoluprácu napríklad v Nemecku aj Rakúsku. Cieľom akcionárov je dostať Novis do piatich rokov na burzu, napríklad v Londýne, „kde sú pre nováčikov momentálne veľmi výhodné podmienky“.
Slovensko je pre S. Fatziho trh, ktorý pozná najlepšie, preto na ňom aj začína. Pridáva sa tak k radu poisťovní, ktoré Slovensko využívajú ako testovací trh – je to malá krajina, avšak rozvinutá a so zručnými ľuďmi. V Českej poisťovni – Slovensko (ktorá momentálne patrí pod rakúsku dcéru talianskej Generali) pred desiatimi rokmi takto zavádzali plne digitálnu likvidáciu poistných udalostí. Vo Wüstenrote zasa pred takmer desaťročím prešli na úplne bezpapierové uzatváranie zmlúv: spísaná poistka sa preskenuje, zaarchivuje a ďalej sa už pracuje iba s jej digitálnou kópiou. Tento systém si S. Fatzi priniesol aj do Novisu. „Za tieto dvere sa už žiadna papierová zmluva nedostane,“ hovorí vo vstupnej chodbe pri vchode do sídla poisťovne. V malej bočnej miestnosti je digitalizačné pracovisko, takže celý zvyšok budovy je už bezpapierový. Ak sa mu jeho ambícia podarí ešte pred rokom 2020, môže mať Slovensko prvú vlastnú poisťovňu obchodovanú na burze – vďaka Rakúšanovi.
Partner projektu TREND Focus Rakúsko 2014:
volksvagen.sk
mysmeseat.sk
audi.sk
