Fraška menom odpadový zákon alebo keď nestačia ani štyri novely

To je zatiaľ jediný viditeľnejší prínos v poradí už štvrtej novely zákona o odpadoch. Ministerstvo pritom tvrdí, že hlavným cieľom zmien v zákone je „odbremeniť menších podnikateľov a živnostníkov“.

Odpadová reforma mala naštartovať triedený zber, aby sme menej skládkovali a viacej recyklovali. V tejto oblasti totiž Slovensko výrazne kríva za priemerom EÚ. Nový zákon o odpadoch začal platiť vlani. Odvtedy už zažil štyri novely.

Posledná veľká aplikačná novela ešte nie je v Zbierke zákonov a už sa má pripravovať ďalšia. K tejto poslednej novele dostal rezort takmer 700 pripomienok a v parlamente do zákona prešlo vyše 200 zmien. Za jeden rok sa v legislatíve zmenilo už takmer všetko. Dá sa povedať, že ostala zachovaná len filozofia novej legislatívy: znečisťovateľ platí.

Očakávania novela nesplnila

Posledné zmeny by mali začať platiť od januára. Poslankyňa Anna Zemanová (SaS) v parlamente označila novelu za patchwork, ktorý má síce snahu situáciu zlepšiť, avšak ide to pomaly. Myslí si, že malým podnikateľom veľmi z povinností neubudne. Riešením by podľa nej bolo, ak by mohli uzavrieť zmluvu s obcou o likvidácii svojich odpadov.

Aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) zmeny kritizuje. „To, čo potravinári očakávali od novely, sa nepodarilo presadiť a zákon o odpadoch je stále nefunkčný,“ povedala Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

Komora tvrdí, že náklady výrobcov na zber a recykláciu vzrástli po júli 2016 desaťnásobne kvôli tomu, že organizácie zodpovednosti výrobcov im ich prázdne obaly potravín, z ktorých sa už stal odpad, vyzbierajú, vytriedia a zabezpečia likvidáciu. Zákon podľa komory monopolizuje trh s OZV a niektorí výrobcovia sa preto v auguste obrátili aj na Európsku komisiu a upozornili ju na porušenie práva EÚ.

Zákon narobil problémy aj malým podnikateľom a živnostníkom, z ktorých sa zrazu stali producenti obalových a neobalových odpadov. V praxi môže byť