Francúzsko i Európa sa po Paríži viditeľne menia

Vražedné komandá tým ale, okrem iného, nechtiac podnietili Francúzsko k prehĺbeniu spolupráce s Ruskom v boji proti Islamskému štátu.

„Une grande coalition“

Krvavé akcie v metropole nad Seinou prebehli v rozpätí štyroch hodín koordinovaným spôsobom a k celej akcii sa prihlásila teroristická organizácia Islamský štát. Predviedol operáciu, ktorú musel pripravovať nie týždne, ale mesiace. Francúzsky prezident Francois Hollande zvolal okamžite krízový štáb a zaviedol výnimočný stav.

V parlamente 16. novembra vyhlásil, že útok na Francúzsko bol vojnovým činom. „Budeme bojovať všade, kde sa nachádzajú títo teroristi. Rozhodol som, že zasiahneme i v Mali, v Iraku a tiež v Sýrii, pretože tam všade sú teroristi.“ Dodal, že francúzske letectvo už začalo bombardovať sýrske mesto Rakka, kde má Islamský štát hlavný stan.

Podľa prezidenta F. Hollandea je Francúzsko terčom teroristických útokov a kampaň, ktorú vedie, sa vzťahuje na celú Európu. Apeloval na veľmoci i okolité európske štáty, aby sa zapojili do boja proti terorizmu. Požiadal tiež Bezpečnostnú radu OSN, v ktorej má Francúzsko stále členstvo, aby prijala rezolúciu proti radikálom z Islamského štátu.

Svetová organizácia Parížu 20. novembra vyhovela a prijala rezolúciu, v ktorej vyzvala členské štáty na zdvojnásobenie úsilia na zničenie bezpečných útočísk bojovníkov organizácie Islamský štát v Sýrii a Iraku.

Francúzsky prezident sa ohlásil na 24. november v Bielom dome u amerického prezidenta Baracka Obamu a na 26. november v Kremli u svojho ruského kolegu Vladimira Putina. Obom navrhol vytvorenie „une grande coalition contre Daech“, teda veľkej protiteroristickej koalície proti Islamskému štátu, hanlivo prezývanému Dáiš. Rozhýbal tak medzinárodnú scénu a vzbudil nádej na odvrátenie rizika plného návratu do obdobia studenej vojny.

Francúzsky prezident Francois Hollande sa ohlásil na 24. november v Bielom dome a na 26. november v Kremli Zdroj: SITA/AP

Prečo obrat k EÚ, a nie k NATO

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian požiadal 17. novembra Európsku úniu o aktivovanie článku 42 Lisabonskej zmluvy, ktorý zaväzuje štáty dvadsaťosmičky poskytnúť vojensky napadnutému členovi pomoc. F. Hollande nadviazal bez podrobnej konzultácie s Washingtonom s okamžitou platnosťou vojenskú spoluprácu s Ruskom pri koordinácii leteckých úderov oboch krajín na postavenia Islamského štátu v Sýrii.

To však nebráni stíhačkám a bombardérom s francúzskou trikolórou využívať americkú satelitnú sieť pri navigácii a výbere cieľov vhodných na ničenie. Osemnásteho novembra vyplávala na povel 61-ročného F. Hollandea lietadlová loď Charles De Gaulle k sýrskemu pobrežiu vo východnom Stredomorí. Po zaujatí postavenia vytvorí Paríž s Moskvou pracovnú skupinu na zvýšenie súčinnosti vzdušnej ofenzívy oboch krajín.

Prezident V. Putin nariadil ruským letcom, aby pristupovali k francúzskej letke ako k spojeneckej. Bude to pre nich jedinečný zážitok a užitočná skúsenosť, pretože Putinovo Rusko prišlo počas ochladzovania vzťahov so Západom a s NATO kvôli Ukrajine o príležitosti na výmene skúseností s alianciou a jej členmi. Prvé vzájomné koordinované ruské a francúzske nálety prebiehajú v rámci iného dohovoru od 18. novembra a zameriavajú sa na zničenie skladov a infraštruktúrneho uzla Islamského štátu v Rakke.

F. Hollandea spája s V. Putinom od polovice novembra