Rozhovory o zóne voľného obchodu medzi Spojenými štátmi a Európskou úniu sa ešte nezačali a väčšina európskych krajín sa už vyslovila za ich obmedzenie. Francúzsku sa totiž podarilo získať minulý týždeň na svoju stranu ďalších trinásť štátov, ktoré v liste írskemu predsedníctvu EÚ žiadajú, aby sa už vopred zmietli z rokovacieho stola otázky audiovízie, dotácií a kvót v kultúre, ale aj digitálne médiá.
Konkrétne teraz ide o prípravu mandátu na rokovanie pre Európsku komisiu, ktorý by členské štáty chceli schváliť už v polovici júna. Únia aj Spojené štáty sa totiž ponáhľajú a chcú oficiálne začať rokovania ešte do prázdnin, aby sa nestrácal čas. Obe strany majú ambíciu uzatvoriť dohodu už do konca budúceho roka, čo je na pomery obchodných rokovaní, ktoré sa zvyčajne vlečú dlhé roky, takpovediac šprint.
Ale na optimizmus, že taká významná dohoda bude uzatvorená – a dokonca možno aj rýchlo – sú dôvody. Európska únia sa potáca v ekonomickej kríze. Spojené štáty sú na tom lepšie, ale ani ich hospodárske oživenie nie je oslnivé. Za takých okolností by preto mohli byť prekonané prekážky, ktoré v lepších ekonomických časoch odolávali.
Keď americký prezident Barack Obama vo februári túto dohodu podporil, vyvolalo to značné nádeje, že bude skutočne uzatvorená a podstatne tak pomôže obom ekonomikám. Európska komisia odhaduje, že by mohla do roku 2027 zvýšiť ročne európsky HDP o pol percenta a americký o 0,4 percenta. Uzatvorenie dohody by bolo najambicióznejšou zmluvou svojho druhu od založenia Svetovej obchodnej organizácie v roku 1995, pretože by sa týkala polovice svetovej ekonomickej produkcie a tretiny obchodu na planéte.
Francúzsko a ďalších trinásť európskych štátov (vrátane Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska a Slovenska) teraz chcú, aby komisia vôbec nemala mandát rokovať nielen o kultúre, ale ani o digitálnych médiách. Francúzsko je tradičným zástancom tzv. kultúrnej výnimky, teda stručne povedané práva stanovovať kvóty vo vysielaní a dotovať vlastnú kultúrnu tvorbu, predovšetkým filmy a televíziu, aby odolali hollywoodskym filmom. Táto výnimka je dokonca zakotvená v únijných zmluvách zaručujúcich kultúrnu diverzitu.
Je teda nejaký problém? Podľa eurokomisára pre obchod Karla De Guchta a niektorých ďalších členských krajín najmä v tom, že keď sa vopred nejaká časť z rokovania vyberie, môže to na druhej strane vyvolať nepriateľskú protireakciu. A keď ide o digitálne médiá, liberalizácia a harmonizácia by v Európe v niektorých smeroch prospela, tvrdí K. De Gucht – napríklad v niektorých rýchlo sa rozvíjajúcich oblastiach audiovízie na internete.
K. De Gucht tiež povedal, že právo členských krajín dotovať svoje filmy a stanovovať kultúrne kvóty zostane nedotknuté. Francúzska ministerka kultúry Aurélia Filippettiová však tvrdí, prečo to teda jasne nepovedať hneď. „Vylúčenie audiovizuálnych služieb musí byť jasne stanovené hneď od začiatku,“ povedala v Bruseli na schôdzke ministrov kultúry.
Pravdupovediac, kto čakal niečo iné, tak toho o Francúzoch veľa nevie. Kultúrna výnimka je pre nich nedotknuteľná a francúzske vlády – pravicové a ľavicové – za ňu vždy nekompromisne bojovali a budú to robiť ďalej bez ohľadu na prípadné ekonomické dôsledky.
A myslím, že to vedia aj Američania. Napokon Hollywood vo Francúzsku a v Európe vôbec slušne prosperuje aj napriek dotáciám pre miestne kinematografie, ktoré by bez nich zrejme chradli. A aj keď je audiovízia skutočne viditeľnou témou, o ktorej sa môžu viesť vášnivé diskusie, skutočným kameňom úrazu budú skôr poľnohospodárske dotácie a veci ako geneticky modifikované plodiny, ktorým sa Európa vzpiera.
Samozrejme, list podpísala len tesná väčšina dvadsaťsedmičky a niektoré krajiny s Francúzskom nesúhlasia. Britský premiér David Cameron povedal vo Washingtone, že rokovania by mali zahŕňať všetko, aj „ťažké témy“. Ale sotva to preňho bude casus belli – ide mu predovšetkým o to, aby rokovania dospeli do úspešného konca a zóna voľného obchodu s USA naozaj vznikla.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
