Elegantným príkladom prísnych regulácií na trh práce je Francúzsko. V krajine existuje nadpriemerný, až dvaapolnásobný počet 49-členných firiem oproti 50-členným. Odôvodnenie je jednoduché: od 50 pracovníkov začínajú prísnejšie pravidlá pre ochranu zamestnancov.
Podnik musí založiť tri zamestnanecké rady, predložiť im plán rozdeľovania zisku či reštrukturalizačné plány, ak chce hromadne prepúšťať. A vyhodiť ľudí, ak je firma v zisku, je podľa zákona takmer nemožné. Jediný zamestnanec navyše tak podniku výrazne skomplikuje manažérske rozhodovanie o fungovaní firmy. Riešením je nerozšíriť firmu na 50 zamestnancov. Alebo založiť novú, ktorá opäť neprekročí tento počet, čo však komplikuje firemnú administratívu.
Problémy pracovného práva zhrnul pre Businessweek Pierrick Haan, šéf výrobcu zdravotníckych pomôcok Dupont Medical. „Nejde ani tak o cenu pracovnej sily ako o množstvo regulácií. Ak spravíte chybu pri nábore pracovníkov, už ju nemôžete napraviť,“ vysvetľuje. Jeho pobočka vo Francúzsku má preto dvadsať zamestnancov a ich počet zvyšovať nemieni. Štandardné zariadenia bude radšej vyrábať v Tunisku, Bulharsku či Rumunsku.
Pre slovenských odborárov by mohol byť poučný aj bangladéšsky výskum: podľa neho prenos veľkého množstva obmedzení pracovného trhu priamo do zákona zároveň znižuje záujem o členstvo v odboroch a ich vyjednávaciu pozíciu. Zamestnávatelia skrátka splnia, čo od nich zákon žiada, ale ísť nad rámec zákona vyžaduje tvrdé rokovania.
