Výzvy vlád, aby sa do záchrany Grécka zapojili aj súkromní investori, poslúchli ako prvé francúzske banky. Na stretnutí v Ríme predložili plán, v ktorom polovicu dlhu splatného v najbližšom čase predĺžia až na 30 rokov. Na stretnutí boli aj nemeckí bankári, ktorí sú ochotní uvažovať o podobnom riešení. Nepáči sa im však dlhá nová maturita, podľa The Financial Times rozmýšľajú o najviac päť- až 15-ročnom posune splácania. Dohoda ešte nie je uzavretá, bankári sa chcú znova stretnúť na začiatku júla pred rokovaním Ecofinu.
Pre Grécko nejde o jednoznačnú záchranu – komerčné banky vlastnia len zhruba štvrtinu dlhu krajiny, ktorý dohromady dosahuje 340 miliárd eur. Z toho je v najbližších troch rokoch splatných zhruba sto miliárd eur. Európska centrálna banka, ktorá drží 14 percent dlhopisov, sa do predlžovania splatnosti peňazí odmietla zapojiť. Takmer polovica dlhu patrí do aktív rôznych podielových či štátnych fondov a zahraničných centrálnych bánk. Bez organizovanej pomoci sa teda Grécko tak či tak nezaobíde. A pochybnosti vyvoláva i dobrovoľné predlžovanie splatnosti – ak na tom bude Grécko o 30 rokov lepšie, banky by mohli dostať späť viac než v prípade bankrotu. Celý čas by však niesli riziko krachu dlhopisov s momentálne najhorším ratingom na svete. „Dá sa len veľmi ťažko chápať, prečo by si racionálne zmýšľajúci investor predlžoval maturitu gréckeho dlhu v portfóliu,“ cituje denník The Financial Times nemenovaného európskeho investora. Analytička Markéta Šichtářová z Next Finance pomenúva predĺženie splatnosti priamejšie: „Ak toto nie je bankrot, tak ja som slon.“ Ratingová agentúra Standard & Poor’s už v minulosti naznačila, že akékoľvek nútenie investorov do predlžovania maturity gréckych dlhopisov sa z ratingového hľadiska rovná bankrotu.
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy
