Fotka je ako jedlo, nemusí chutiť každému

 V netypických pózach na nich zachytil napríklad Petra Pellegriniho, Gabrielu Matečnú či Tomáša Druckera. TREND sa so svojím dvorným fotografom Maňom Štrauchom porozprával nielen o jeho práci, súčasných slovenských politikoch či Vladimírovi Mečiarovi, ale aj o jeho synovi, ktorým je najznámejší slovenský youtuber Gogo.

Pôvodne išlo o oficiálne fotenie pre potreby TRENDU. Ale potom ste skúsili politikov presvedčiť aj na bláznivejšie fotky. Ako na to reagovali?

Niektorí boli radi, iní nie. Všeobecne platí, že politici sa neradi fotia. Majú málo času a veľa povinností. Keď prídu do ateliéru a ja vidím, že ich fotenie baví, tak sa to odrazí aj na výsledku. Vždy však vychádzam z ich povahy, z toho, v akej nálade prišli, netlačím ich do niečoho, v čom by sa mohli cítiť nekomfortne. Ale niektorých ani nebolo treba presviedčať, začali sa „jašiť“ sami od seba.

Prezraďte niečo na konkrétne mená.

Napríklad Miroslav Beblavý je veľmi rozumný a otvorený človek. Myslím si, že má zmysel pre vizuálne umenie. Gabrielu Matečnú by som zase nazval párty ženou. Bola žoviálna, priniesla si veľa šiat a ja som ju nechal robiť, čo chcela. Alojz Hlina prišiel na mikrobuse, v ktorom má svoju pojazdnú pracovňu. Urobil všetko, čo som od neho chcel, vôbec neprotestoval – to rád robí asi len na verejnosti. V súkromí sú takmer všetci politici iní, dajú si dolu masku.

Zdroj: Maňo Štrauch

Očakávali ste, že vaša séria fotiek vyhrá Slovak Press Photo?

Ani nie. Je to paradox, lebo napríklad séria portrétov Rómov, ktorá si vyžiadala veľa príprav, času a energie a s ktorou som mal asi päťdesiatkrát viac roboty, nebola ocenená. Úspech fotografie súvisí aj s dobou. A v tej dnešnej sa o politikoch hovorí veľa. Porota asi ocenila, že tie fotografie ich nezachytili v maskách, ale v netradičných polohách. Fotky si žijú svoj vlastný život.

Aký význam majú ceny?

Ceny vám ukážu, že idete správnou cestou. Najmä mladí fotografi majú tendenciu myslieť si, že ich fotka zmení svet. Ale brať sa vďaka cenám príliš vážne by bolo smiešne. Len v New Yorku je 60-tisíc fotografov.

Nie všetci politici z vašej série sú vnímaní pozitívne. Má zmysel hľadať aj v kontroverzných osobách ľudskú tvár?

Ak vychádzam z toho,