Ford S-Max Vignale rozpúta poľovačku na prominentov

Nie je to síce ľudová cena, nedostanete za ňu však drobca, ale kusisko poriadneho auta. Ak však siahnete na opačný koniec cenovej ponuky, to znamená, že si otvoríte osobitný cenník Vignale, ten vás pod 40-tisíc eur nepustí, nech si už z troch možností vyberiete ktorúkoľvek pohonnú jednotku. Keby bolo na mne, siahnem po 2,0 TDCi Bi-turbo (155 kW/210 k) za 47 790 eur.

Nie preto, že práve táto verzia je najdrahšia, ale že k veľkému MPV mi najviac pasuje výkonný diesel. Importér mi však na výber nedáva a do mojej pozornosti posúva benzínový tiež štvorvalcový derivát 2,0 EcoBoost (177 kW/240 k).

V kombinácii so šesťstupňovou automatickou prevodovkou má na cenovke zapísaných 44 890 eur. Keď k tomu prirátam položky doplnkovej výbavy, dopočítam sa čísla 54-tisíc eur plus nejaké drobné. Už samotná táto položka posúva S-Max z hlavného prúdu do prémiového segmentu.

Ford S-Max 2,0 EcoBoost Vignale Zdroj: Ford

Bez výčitky

Páči sa mi, lebo je to MPV, ale celkom tak nevyzerá. Dizajnéri mu naordinovali aerodynamicky sklonené čelné sklo, ktoré takmer v rovine nadväzuje na prednú kapotu a potom všetkými desiatimi hlasujem aj za jeho nižšiu siluetu. Tá ho vzďaľuje od niektorých konkurentov vyzerajúcich ako minibusy – vrátane súrodenca Galaxy. Poviete si, že takto vyzerá aj konfekčný S-Max. Skôr vás zaujíma, či aj navonok Vignale udrie do očí ako zjavenie, keď už zaň vysolíte nehorázne peniaze.

Ale veď to vidíte. Prominenta medzi súrodencami identifikujete len podľa diskrétnych znamení a ja si ani nemyslím, že by som mu to mal vytknúť. Vignale robia fajnovejším už originálne disky kolies (na tie si ja zvlášť potrpím), potom špeciálny výplet masky chladiča, lichobežníkové predné hmlovky, postranné lišty, a ak si priplatíte, potom aj podľa štandardného lakovania alebo podľa špeciálneho príplatok (295 eur) Vignale White Platinum...

Ford S-Max 2,0 EcoBoost Vignale Zdroj: Ford

Sedadlá, čo nie sú v cene

Architektúra zóny vodiča – sympatická klasika. Usadím sa a zmocňuje sa ma síce rozporuplný, zato príjemný pocit. Som v MPV, ale necítim sa tak. Sedím za volantom a nie nad ním a s nohami viac dopredu, ako v tomto type áut býva zvykom. Poďme ďalej. Ford vie robiť sedadlá, preto ma ani v S-Maxe neprekvapuje príjemná kombinácia športovej tesnosti a bezchybnej opory s pohodlím. Skrátka výborný šoférsky pocit.

Ford S-Max 2,0 EcoBoost Vignale Zdroj: Ford

V tomto prípade sa pridáva navyše kusisko noblesy. Ak sa ju rozhodnete mať, vyjde vás na 3 495 eur navyše. To v prípade, že si priplatíte predné sedadlá Vignale Premium vrátane koženého čalúnenia, vyhrievania aj ventilácie, masážnej funkcie s jedenástimi masážnymi vankúšmi, rozvetveným elektrickým servisom a pamäťou. Teda top. Fajnová koža obopína tiež veľkoplošnú palubnú dosku s hlboko zapustenými budíkmi. Keď však lustrujem ostatné mate­riály v interiéri, vidím a cítim, že sú pôvodné.

Čelné sklo je tak ďaleko, že keby som ho chcel utrieť, sotva naň dočiahnem. K výhľadu by neboli pripomienky, keby stĺpik karosérie nezakrýval ľavotočivé zákruty. 

Vignale je predovšetkým o výbave. Tá už v štandarde prekypuje. Full LED svetlometmi sa začína a asistenčnými systémami končí. Čo chýba, to sa dá doplatiť, väčšinou však nie jednotlivo, ale prostredníctvom balíkov, ktoré vám prepašujú na palubu aj to, čo práve nepotrebujete. Z môjho pohľadu za samozrejmé považujem, že už štandard obsahuje multimediálny systém najnovšej generácie SYNC 3.

Je intuitívnejší, krajší, rýchlejší (no stále ešte nie dosť rýchly), navyše podporuje hlasové ovládanie aj v češtine. Bez zoznamu navigačných príkazov si však neporadím (mám ho), hoci sa v návode píše, že rozpozná aj variácie prednastavených povelov. Mne však žiadnu improvizáciu netoleruje. Dotykovej obrazovke vyčítam to isté čo väčšine. Počas jazdy občas prstom netrafím, kam som mienil trafiť, a ak trafím, z času na čas musím dotyk zopakovať.

Ford S-Max 2,0 EcoBoost Vignale Zdroj: Ford

Druhý rad by som vymenil

Tri rovnocenné – nezávislé a pozdĺžne posuvné sedadlá v druhom rade poskytujú vyšší posed. Na rozdiel od predných majú tuhšie čalúnenie, chýbajú im anatomické tvary, a tak telo v zákrutách nepodržia. V luxusnom aute by som skôr privítal pohodlnejšie sedenie predelené v pomere 2 :1. Toho podstatného – priestoru je tu však nadostač.

Ak sedačku za vodičom odsuniem do krajnej zadnej polohy, potom si so svojimi 180 centimetrami, môžem nohy natiahnuť, koľko vládzem. Kolená mám od operadiel vzdialené zhruba desať centimetrov a o tretinu menšiu vzduchovú rezervu nad hlavou. Ak sa posadím do stredu, tunel mi neprekáža, podlaha je len mierne zvlnená. Panoramatické strešné okno poslúži len k pozeraniu trebárs na hviezdnu oblohu, nie na vetranie – otvoriť sa nedá. Ak treba, zakryje ho elektricky posuvná strešná roleta.

No a mám tu ešte sedemstolitrový batožinový priestor – sen všetkých dovolenkárov. Boduje pravidelným pôdorysom, len dvojitú podlahu si pýta. Bez nej po sklopení operadiel v druhom rade (elektromechanicky), rozhranie s interiérom delí schod.

Ak by som si objednal aj dvojicu sedadiel tretieho radu (1 250 eur), sklopím ich do podlahy a sklopím tiež operadlá stredného radu, získam rovnú plochu. Keď zistím, že minirezerva visí zvonku pod kufrom, predstavujem si to „nadšenie“ z výmeny kolesa, keď spodok auta pokrýva, zamrznutá snehová brečka.

Ford S-Max 2,0 EcoBoost Vignale Zdroj: Ford

Motor si potiahne

Prepĺňaný štvorvalec EcoBoost najviac pasuje k Mondeu – špeciálne s manuálnou prevodovkou. V tomto MPV s pohotovostnou hmotnosťou takmer dve tony a veľkou čelnou plochou očakávam časté zastávky pri čerpacích staniciach a aj sa tak stalo. Na testovacom okruhu si zapýtal priemerných 9,4 l/100 km, a keď čo i len trochu ľahkomyseľnejšie využívam jeho temperament, stúpa k dvanástim litrom.

Predpokladám však, že toho, kto vysolí 40-tisíc a viac za toto auto, položky za tankovanie nezruinujú. V takom prípade už bude využívať len prednosti práve tohto motora. Je v porovnaní s dieslom tichý a na pokyny akcelerátora reaguje mäkko, ba aj rovnomernejšie ťahá v celom spektre otáčok. Slabším článkom je prevodovka. V tejto cenovej kategórii motoristi od automatu očakávajú viac ako len šesť prevodových stupňov.

Nemienim ju kritizovať za to, že reaguje komótne aj v sekvenčnom móde. To pohodovému charakteru auta až tak neprotirečí. Skôr mi prekáža, že softvér prevodovky drží motor pri rovnomernej jazde v nižších otáčkach, ako je mu milé, čo aj počuť. A keď si zmyslím, že potrebujem rezko predbiehať, prevodovka akoby najprv zaváhala, a až potom podradí a pustí výkonný motor k akcii.

Ford S-Max 2,0 EcoBoost Vignale Zdroj: Ford

Bez kompromisu

Toto auto je doslova predurčené na veľké porcie kilometrov na diaľnici. No ani keď vyrazím na technickú trať, nemám pocit, že technici po sebe zanechali nejaký kompromis medzi nárokmi na pohodlie posádky a stabilitu auta.

Podvozok S-Maxu nastavený do komfortu príjemne filtruje nerovnosti vozovky, je vláčny a pritom prekvapivo ovládateľný. Ochotne sa ženie do oblúkov, ľahko zatáča, pokojne znáša náhle brzdenie aj vybočenie pri obchádzaní prekážok.

Citlivé a presné riadenie triafa apex presne tam, kde naň mierim. Len nie je komunikatívne. To znamená, že sa musím viac spoliehať na to, čo na vozovke vidím, než na to, čo prostredníctvom riadenia cítim. Ale taký už je trend. Záhadou však pre mňa ostáva, prečo sa najvýkonnejšia verzia neponúka aj s pohonom štyroch kolies. Ten je predsa tiež trendový.

Záver

Už som napísal, že Ford S-Max je predurčený na veľké porcie kilometrov po diaľnici, poznám však majiteľa, ktorí ho používajú na každodennú cestu do práce v rámci mesta a nevie si vynachváliť jeho obratnosť v pomere ku svojej veľkosti. Zažil som s ním dobrý pocit aj počas jazdy v serpentínach.

Takže na prvé miesto spomedzi jeho predností kladiem komfortný podvozok v kombinácii so skvelým riadením. Potom priestranný a variabilný interiér s objemným batožinovým priestorom, nasleduje výkonný ale žravý motor a až na záver luxusnú výbavu, ktorá robí z S-Maxa Vignale.

Veľká väčšina motoristov sa bez nej zaobíde, aj keď trebárs práve takýto exemplár postavený vo výlohe potenciálneho zákazníka do šourúmu Forda priláka. Pritom má výhodu, že v tejto cenovej hladine sa to konkurenciou nehemží. Keď som po nej pátral, našiel som o pol čísla väčší VW Sharan 2,0 TSI Highline alebo o číslo menšie BMW 220 Gran Tourer Luxiry Line. Keby mal pohon 4 x 4, asi by som konkurenta hľadal aj v 5 + 2 miestnom SUV-éčku.