Najnovšie sa ho usiluje presadiť rezort spravodlivosti v týchto mesiacoch. Podnikateľské asociácie jeho iniciatívu razantne odmietli. Najmä pre obavy zo zneužitia v konkurenčnom boji, prípadne pre ďalšiu administratívnu záťaž.

Kde niet žalobcu, niet ani sudcu

Kritici pripravovanej legislatívy upozorňujú, že už dnes možno právnické osoby trestať. Napriek tomu prax ukazuje, že súdna moc nevyužíva ani tých pár možností, ktoré jej dáva súčasná úprava takzvanej nepravej trestnej zodpovednosti firiem.

Podľa Obchodného zákonníka (§ 68 ods. 6) môže súd firmu dokonca zrušiť, keď sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie, dlhšie ako tri mesiace nie sú ustanovené orgány, spoločnosť stratila oprávnenie na podnikanie, nedopĺňa rezervný fond alebo ak neuloží v zbierke listín účtovnú závierku najmenej dve účtovné obdobia za sebou.

Súdy musia také firmy najprv vyzvať, aby odstránili dôvody, pre ktoré im hrozí zrušenie. Niektoré napríklad zbierku vybavia tým, že v nej účtovné závierky uložia, ale bez strán, na ktorých je výkaz ziskov a strát či poznámky, z ktorých by bolo možné vyčítať, s akým hospodárskym výsledkom vlastne hospodárili.

V situácii, keď sú slovenské súdy zavalené oveľa náročnejšími spormi, sa preto nemožno čudovať, že sa nezaoberajú preverovaním, ktoré zo stoviek tisíc právnických osôb neplnia zákonné formality. Nezaoberajú sa tým ani príslušné ministerstvá či úrady. A kde niet žalobcu, niet ani sudcu.

Podľa Trestného zákona (§ 83a, § 83b) môže súd právnickej osobe zhabať aj peňažnú sumu do výšky 1,67 milióna eur, prípadne majetok nadobudnutý trestnou činnosťou, ak došlo k spáchaniu trestného činu, aj keď len v štádiu pokusu, v súvislosti s výkonom riadiacej či kontrolnej činnosti zodpovedných osôb. Trestná zodpovednosť firmy je však podmienená trestnou zodpovednosťou konkrétnej fyzickej osoby, je vedľajším dôsledkom jej trestného činu.

Zbytočné paragrafy?

Prečo potom pri takýchto chabých výsledkoch prijímať osobitný zákon s oveľa širším vymedzením trestov a vplyvom na množstvo nadväzujúcich noriem? Zákonodarca priznáva, že východiskom pri koncipovaní novej normy boli hlavne medzinárodné záväzky SR. Ide o desiatky dohovorov, rozhodnutí či smerníc nadnárodných inštitúcií, ktoré sa týkajú korupcie, prania špinavých peňazí, počítačovej kriminality, terorizmu, obchodovania s ľuďmi, nadnárodného organizovaného zločinu, boja proti podvodom a falšovaniu či proti rasizmu a xenofóbii. A ktoré sa Slovensko zaviazalo zaviesť do svojho právneho poriadku.

OECD nám vyčíta, že súčasná úprava trestnej zodpovednosti firiem je neefektívna a nezodpovedá jej požiadavkám. No nie je to len „objednávka“ zo zahraničia, prečo je rozumné rozšíriť pôsobnosť trestného zákona aj na právnické osoby.

Pri mnohých trestných činoch, ktoré páchajú právnické osoby alebo sa páchajú ich prostredníctvom či v ich prospech, nemožno zistiť zavinenie konkrétnej fyzickej osoby. Podľa nového zákona sa tieto prípady dajú potrestať bez toho, aby sa vyvodila trestná zodpovednosť voči konkrétnej fyzickej osobe, ba dokonca bez toho, aby sa taká osoba vôbec identifikovala. Nezriedka je trestná činnosť výsledkom rozhodnutí kolektívnych orgánov, kde ťažko dokazovať, ktorý člen a akou mierou k nej prispel.

Zákazom účasti vo verejných súťažiach alebo zákazom prijímať dotácie možno potrestať napríklad firmu, kde sa nepodarilo dokázať, kto konkrétne podplácal úradníkov zodpovedných za tender alebo schválenie subvencie. To by zástupy uchádzačov o verejné súťaže pomohlo prečistiť účinnejšie ako neustále zmeny zákona o verejnom obstarávaní.

Česi testujú už tretí rok

Slovensko je posledná krajina v EÚ, ktorá túto pravú zodpovednosť právnických osôb neupravuje. V Českej republike platí prakticky identický zákon už viac ako dva roky. Pritom obavy podnikateľov, že sa zneužije na poškodzovanie konkurentov, sa zatiaľ nenaplnili. Nenastala ani bezhlavá honba štátu na súkromný sektor. Veď súdy potrestali dosiaľ iba štyri malé firmy, aj to len symbolickými peňažnými pokutami či povinnosťou zverejniť odsudzujúci rozsudok.

V súčasnosti stíhajú súdy niekoľko desiatok ďalších firiem. Na veľkú rybu sa však čaká. Prvou by mohla byť Česká pošta, ktorú vyšetrovatelia obvinili vo februári v súvislosti s kauzou manipulácie jej bývalých zamestnancov so stavebnými zákazkami. V tomto prípade však firme zrušenie nehrozí, keďže súdy musia prihliadať na to, že obvinená právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme. Skutočne významný posun môže znamenať potrestanie spoločností, ktoré polícia vyšetruje v súvislosti so zneužívaním eurodotácií v kauze bývalého stredočeského hajtmana Davida Ratha.

Hoci sa českí sudcovia v novom zákone stále učia chodiť, ukazuje sa, že postupujú obozretne. Aj podľa slovenského návrhu zákona musia súdy prihliadať na to, či má stíhaná firma strategický význam pre národné hospodárstvo (veľké energetické podniky) alebo pre bezpečnosť. Musia ju postihovať tak, aby to malo čo najmenší vplyv na zamestnancov. Musia pritom zohľadniť i chránené záujmy poškodených či veriteľov. Prípadne to, ako sa firma snaží nahradiť spôsobenú škodu alebo dôsledky svojej trestnej činnosti.

Dôveruj, ale preveruj

Aby bolo možné stíhať právnickú osobu, musí trestnú činnosť v jej prospech alebo jej prostredníctvom páchať štatutár, riadiaci pracovník či ten, kto v spoločnosti vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie, alebo ten, kto v nej vykonáva kontrolnú činnosť. Ale tiež zamestnanci, ak konali podľa pokynov orgánov právnickej osoby.

V prípade trestnej činnosti zamestnanca nebude trestne zodpovedný aj zamestnávateľ, ak riadiaci pracovníci nezanedbali dohľad a kontrolu, neprehliadli informácie, že hrozí spáchanie trestného činu, a uskutočnili „potrebné a primerané opatrenia na zabránenie alebo potlačenie spáchania trestného činu, ktoré od právnickej osoby možno spravodlivo požadovať“.

Ako majú také opatrenia vyzerať, legislatíva na Slovensku neupravuje. Z našich skúseností však možno uviesť zopár postupov, na ktorých stojí systém účinnej prevencie.

Firma by mala v prvom rade vyhodnotiť riziko, pravdepodobnosť a dosahy výskytu jednotlivých podvodných schém, odhaliť slabé miesta kontrolného systému a zaviesť chýbajúce kontroly a opatrenia. Mala by si zároveň preverovať dôveryhodnosť obchodných partnerov a skryté väzby medzi zamestnancami a tretími stranami. A tiež overovať informácie, ktoré uvádzajú záujemcovia o zamestnanie.

K najefektívnejším nástrojom na odhaľovanie podvodov či konfliktu záujmov patrí bezpečný systém ich anonymného nahlasovania. Takzvaný whistle-blowing má v prípade veľkých zamestnávateľov upravovať norma, ktorej návrh už leží na stole slovenského ministra vnútra.

Kľúčový v prevencii je však postoj vedenia. Aj pri nedokonalej kontrole bude firma šíriaca etickú kultúru s nulovou toleranciou k podvodom, propagujúca ich odhaľovanie, investujúca do riadenia rizík a vzdelávajúca zamestnancov oveľa úspešnejšia ako spoločnosť s moderným preventívnym systémom bez záujmu vedenia o jeho výsledky.

Autor je riaditeľ pre vyšetrovanie v slovenskej pobočke forenznej agentúry Surveilligence.