Dlhodobé výzvy
Pred B. Voňkovou stoja aj dlhodobejšie výzvy. Jednou je zvládnutie generačnej výmeny zamestnancov. Podobne ako množstvo iných slovenských strojárskych firiem má Regada pomerne vysoký vekový priemer zamestnancov nielen vo výrobe, ale aj v strednom manažmente. Viacerí sú v preddôchodkovom veku.
„Barbora si bude musieť vybrať a vychovať nových kolegov. Snažíme sa jej s tým pomôcť. Určite by nebolo dobré, ak by hneď po svojom príchode začala robiť generačnú výmenu,“ vysvetľuje D. Voňková.
Regada Zdroj: Iveta Vaculová
Regada má vlastný rozvojový program pre ľudí vo firme. Výrobnej spoločnosti sa osvedčilo, ak sa jej na riadiace posty dostávajú ľudia, ktorí už vo firme sú. Strojári sú podľa nej konzervatívni a musia si na nového človeka zvyknúť. Preto je ťažké priniesť do firmy niekoho zvonku.
Druhou výzvou je načasovanie prevzatia vedenia firmy po otcovi. Kým P. Šiovič by sa najradšej z podniku stiahol čím skôr a nechal si len poradnú funkciu s dosahom na strategické rozhodnutia, B. Voňková by bola rada, ak by s otcom aktívne spolupracovali čo najdlhšie. Pretože sa má od neho stále čo naučiť. „Zatiaľ na to nemáme časový rámec. Budem robiť všetko pre to, aby to bolo čím skôr. Rozhodne nepatrím medzi tých, ktorí majú problém vzdať sa vedenia vo svojej firme. Stále môžem poskytovať rady. Ale len ak o ne bude záujem,“ ozrejmuje P. Šiovič.
Dagmar Voňková, Regada Zdroj: Iveta Vaculová
Ťažké začiatky
Regadu pritom pred dvoma desaťročiami nezakladal ako rodinnú firmu. Pôsobil ako vrcholový manažér v prešovskom podniku ZPA Křižík, kde sa venoval servopohonom a elektromagnetickým ventilom. V tomto segmente videl väčší potenciál ako vo výrobe elektromerov, ktorému sa primárne venovala tradičná prešovská firma.
Spolu s dvoma kolegami preto založil Regadu, ktorá spočiatku fungovala len ako obchodná spoločnosť. Firma kupovala pohony od výrobcu a následne ich prerobila podľa špecifikácie zákazníkov a predávala. Regada neskôr získala od ZPA celý výrobný program servopohonov vrátane 120 ľudí a začala rásť. „Kým prvé dva roky sme museli zákazníkov presviedčať, aby si od nás niečo objednali, postupne nám začali veriť. Potenciál som videl najmä na ruskom trhu, ktorý som dobre poznal a mal som tam kontakty. Našimi zákazníkmi boli predovšetkým výrobcovia armatúr,“ spomína P. Siovič.
Ako hospodári Regada
PRAMEŇ: TREND Analyses
Regada rástla a na prelome milénia sa preto P. Šiovič rozhodol kúpiť vlastné firemné priestory. V roku 2006 pridala Regada do portfólia aj výrobu regulátorov tlaku plynu. O rok neskôr začala s produkciou tlakových odliatkov z hliníka, ktoré využívala pre vlastnú potrebu. V roku 2008 už firma zamestnávala rekordných 230 pracovníkov.
Krízové roky
Kríza však na firmu dopadla tvrdo. Objednávky jej padli na polovicu a musela prepustiť približne sto pracovníkov. „Ľudia odchádzali s vedomím, že to robia preto, aby mohla firma pokračovať ďalej. Pár z nich sa neskôr vrátilo, ale na predkrízové čísla sme sa nedostali. Boli sme už opatrnejší, no zároveň sme investovali do nových technológií a už sme nepotrebovali tak veľa ľudí,“ zdôrazňuje P. Šiovič. V posledných rokoch osciluje počet zamestnancov firmy okolo čísla sto päťdesiat.
Tesne pred krízou sa P. Šiovič rozhodol stiahnuť z vedenia firmy a prenechať exekutívu externému manažérovi, ktorý pôsobil na pozícii riaditeľa. Miesto rastu však prišla kríza. Bolo potrebné začať robiť aj nepopulárne kroky. Po roku sme to vrátili späť a ja som opäť nastúpil do výkonnej funkcie,“ vysvetľuje P. Šiovič.
Peter Šiovič, Regada Zdroj: Iveta Vaculová
Vtedy si zároveň uvedomil, že pre Regadu sú len dve cesty do budúcnosti. Buď ju bude riadiť niektoré z jeho detí, alebo ju predá.
Firmu sa podarilo po kríze stabilizovať a pred troma rokmi významne investovala do novej zlievarne na tlakové liatie hliníka. Za viac ako 400-tisíc eur postavila novú halu a ďalších 330-tisíc investovala do technológií. Okrem výroby pre vlastnú potrebu využíva Regada kapacity novej zlievarne aj na kooperácie. Na rozdiel od konkurenčných prevádzok sa totiž Regada neorientuje na veľké série.