Napnutejšie štátne pokladnice nedovoľujú politikom míňať tak ako pred krízou. A na užšom a prísnejšom trhu to majú ťažšie aj tí, čo síce excelujú v špekulatívnych prevzatiach cudzích podnikov či nasávaní bankových úverov na megalomanské projekty, no každodenný rozvoj biznisu od dodržiavania kvality vo výrobe až po chytľavý marketing je už pre nich tvrdší oriešok. Na to vedia opäť reagovať rôznymi oddlžovacími fintami s hromžiacimi veriteľmi za chrbtom. Avšak nie donekonečna.


Ešte užšie sito


Udržateľne vedia rásť iba tí veľkí investori, ktorí dokázali vyrásť z predražených štátnych tendrov či násilných prevzatí podnikov cez pohľadávky. Dlhodobé podnikanie je náročnejšie ako doťahovanie sa s politikmi o tendre, ale ide o slušnejší a aj oveľa stabilnejší biznis.


Oligarchovia a ich impériá sa teraz dostávajú do ďalšieho kola testov. Mnohí po novembrovej revolúcii najdravší tridsiatnici sa blížia k šesťdesiatke, a tak sa ukáže, či mysleli aj na to, kto ich káru dokáže potiahnuť aj ďalej. Vyhraté majú tí, čo popri sebe vychovali aj schopné deti. Schodnejšia cesta je odovzdať deťom majetok, pričom firmu ďalej riadia už zabehnutí manažéri. Avšak dávať ľuďom pod sebou priestor na naozaj slobodné strategické riadenie nie je u oligarchov samozrejmosťou. A ešte náročnejšie je presunúť ďalším generáciám politické vplyvy a prepojenia.


Na povesti záleží čoraz viac


Ľahko sa teda dá očakávať, že o ďalšie dve dekády budú na slovenskej mape oligarchov viaceré priezviská momentálne najviac spájané s politikou úplne chýbať. Majetok viacerých menej prezieravých otcov budú preberať schopné deti tých oligarchov, čo v prevažnej miere vyrástli zo starých kontroverzných trikov. Biznis je tvrdý a každý podnikateľ, ktorý cíti šancu poraziť konkurentov a zobrať si niečo z ich pozícií, to aj urobí. Trhovými aj netrhovými prostriedkami.


Dá sa očakávať, že ani protesty ako proti Gorile či rozkrádaniu zdravotníctva časť politikov od nekalých pokusov zbohatnúť neodradia, no nevyliečiteľní špekulanti z radov oligarchov k nim budú mať čoraz ťažšiu cestu. Politici sa s nimi budú bratať opatrnejšie.


Ťažké váhy každá svoje


Čoraz vplyvnejším je najbohatší Slovák. Andrej Babiš získal druhou priečkou svojej strany ANO v českých parlamentných voľbách nielen post tamojšieho ministra financií, ale svojou taktikou voči koaličným partnerom „berte moje návrhy alebo rozpúšťam koalíciu, lebo ja mám čo robiť aj v biznise“ má medzi nimi ešte silnejšie slovo. Bližšie má aj k slovenskej vláde. Vymenený slovenský minister hospodárstva Pavol Pavlis s ním má spoločný biznis na riečnu prepravu hnojív z tunajšej miliardárovej chemičky Duslo. Práve na jej modernizáciu biznismen pýta skoro 60-miliónovú daňovú úľavu.


Babišov Agrofert rastie ďalej, aj keď v ňom už nepretržite nesedí. Za ostatný rok vstúpil po novom už aj do výroby jedlých olejov a produkcie vajec. O oleje sa obohatil v Maďarsku a o vajcia v Česku. A chystá sa prvú výrobňu hnojív získať už aj na Balkáne. Na Slovensku pribrzdil. Masívnejšie tu skupuje už len farmy.


Penta menej nápadná


Skupina Penta sa po kauze Gorila na čas stiahla. Aktívnejšia bola v Poľsku, Česku či Nemecku. Doma na Slovensku viac šliapala na plyn naďalej iba v zdravotníctve, ktoré zostava jej jediným väčším biznisom podstatnejšie previazaným so štátom. Bratislavský paroplynový cyklus nadviazaný na energetické normy štátu i na bratislavské teplárenstvo Penta len nedávno predala. Vyhlasuje, že chce svoje biznisy rozvíjať už iba dlhodobo a od krátkodobých špekulácií odstupuje. Okrem mäsiarskej vetvy Mecom má všetky svoje biznisy stabilizované. Viac pociťuje prehrievanie jej niektorých lídrov. Ich osamostatňovanie ju stojí peniaze. 
Zvláda to však z rezerv a kľúčové podniky nepredáva.


V lete Penta opäť rozvírila aj domáce vody potom, čo masívne vstúpila do médií. Jej oficiálne vyjadrenia, že do klesajúcich médií prišla zarábať skoncentrovaním obslužných činnosti a že do ich slobody nijako zasahovať nechce, môže potvrdiť až ich obsah. Do médií ju však mohli nahnať aj skoršie vstupy iných oligarchov. Veľa mužov spomedzi nich si myslí, že ak majú médiá, iný oligarcha ich cez tie svoje škandalizovať nebude.


Možno vedenie Penty v hlavách nosí aj to, že zlú povesť z Gorily azda dokážu zo seba striasť rýchlejšie, ak o päť-šesť rokov budú môcť poukazovať, že ich médiá zostali naozaj nezávislé. Nákupy médií sa dajú očakávať aj v roku 2015, stále totiž ešte ostávajú na trhu tituly, ktorých sa ich majitelia chcú zbaviť.


Číňania za Kellnera


Najokázalejšie rastie tretia ťažká váha – dnes už voľnejšie zomknutá skupina J&T na čele s rodinou Tkáčovcov, Danielom Křetínským či Ivanom Jakabovičom. Osobitne rýchlo sa rozširuje jej energetická vetva EPH, ktorá vstúpila do štátnych plynární SPP či Stredoslovenskej energetiky. Oficiálne iba sám pre seba kúpil bratislavské obchodno-bytové centrum Eurovea realitný líder zoskupenia Peter Korbačka. Na druhej strane je prudký rast skupiny sprevádzaný aj zvyšovaním zadlženosti. Len dlh EPH dosahuje skoro štyri miliardy eur a je päťnásobkom celého dlhu Babišovho Agrofertu.


Skupina rokuje aj o posilnení kapitálu. Po tom, čo sa nechal z EPH vyplatiť najbohatší Čech Petr Kellner, rokuje J&T o vstupe s čínskym koncernom CEFC do svojej bankovej vetvy J&T Finance Group. V hre je vklad 700 miliónov eur a prevzatie necelej tretiny tejto vetvy. J&T uvádza, že prepojenie s Číňanmi je hlavne o bankových službách. No v skutočnosti môžu mať Číňania cez J&T v Európe záujem o politicky citlivejšiu energetiku. EPH sa možno aj pre nich stále spestruje. Po skorších akvizíciách v Nemecku EPH kupuje najnovšie aj jednu britskú elektráreň.


J&T sa naďalej nevyhýba ani rýdzo štátnym biznisom. Matka firmy Paywell, ktorá len nedávno získala kontrakty okolo diaľničného mýta, sídli na Cypre na rovnakej adrese ako mnohé firmy J&T. A Igor Rattaj, hlava lyžiarskej vetvy skupiny TMR, obchoduje zasa s obilím pre štátne hmotné rezervy. Budúci rok môže priniesť ďalšie lukratívne obchody pre spriatelené podnikateľské skupiny. Obzvlášť ak sa pozícia Smeru začne pred voľbami oslabovať, napríklad odchodom ďalších lídrov.


Najväčší fanúšikovia Smeru


Biznismenom najviac spájaným s vládnou stranou Smer sa do značnej miery darí aj podľa toho, ako sa dokázali odstrihnúť od závislosti od platieb z verejných zdrojov.


Skupine Jozefa Brhela, ktorá zarobila hlavne na budovaní a neskoršom predaji tunajších fotovoltických elektrární, sa darí vyhýbať negatívnej medializácii aj vďaka expanzii do zahraničia. Tento rok zavŕšila investíciu do výroby olejov v Česku a investovala asi 40 miliónov eur do dvoch energetických projektov vo Fínsku, kde chystá aj ďalšie aktivity. Na trhu sa hovorí, že J. Brhel plánuje podnikať aj v Nemecku a Poľsku. Okrem toho rozširuje aktivity aj na finančných trhoch, kde sa zameriava hlavne na rozvíjajúce sa trhy Ázie.


Nepríjemnosti, naopak, čakajú blízkeho priateľa premiéra Roberta Fica, lobistu Miroslava Výboha. Ten je zapletený v kauze nákupu obrnených strojov Pandur, kde Slovensko a Česko dohadovalo spoločný biznis pre armádu. Podľa svedectva manažéra rakúskej zbrojovky Steyr si mal M. Výboh vypýtať za dohodnutie biznisu 18 miliónov eur. Ten to odmieta. Záujem rakúskych vyšetrovacích orgánov ho však nemíňa.


Nebývalo ťažké časy zažíva aj Juraj Široký. K skorším finančným stratám jeho stavebnej firmy Váhostav i výrobcu kanalizačných rúr Plastika sa tento rok pridružilo už aj to, že viaceré jeho firmy prestali platiť mzdy i odvody. Platy meškajú neustále aj v jeho výkladnej skrini – hokejovom Slovane. A Váhostav nakopené dlhy uhráva iba do orezania v reštrukturalizácii pod ochranou súdov. Štátne kontrakty mu vláda podpisuje aj naďalej.


Navyše po biznismenovi ide aj likvidátor českej vetvy jeho voľakedajších Harvardských fondov. Tvrdí, že časť nelegálnych peňazí z Česka bola posunutá aj do Širokého impéria.


Dá sa predpokladať, že časť majetku bude musieť J. Široký aj predávať. Do hotela pri bratislavskom Zimnom štadióne Ondreja Nepelu si tak už pustil svata J. Brhela.

2015


Generáciu oligarchov čaká dôchodkový vek a hľadanie nástupcov, ktorí môžu, no nemusia udržať v chode veľké firmy i väzby na vysokú politiku.

Článok vyšiel v týždenníku TREND 50-51/2014 pod pôvodným nadpisom: Božie mlyny melú aj oligarchov