Mnoho slovenských rodinných firiem je aktívnych aj v zahraničí. Buď cez obchodných zástupcov, stále prevádzkarne, alebo priamo obchodné spoločnosti. Na každú z týchto foriem sa viažu rôzne povinnosti, na ktoré by mali podnikatelia myslieť ešte pred tým, ako začnú v zahraničí podnikať.
O daňových a iných nástrahách v zahraničnom biznise hovoria pre TREND riaditelia oddelenia daňového poradenstva Deloitte na Slovensku Martin Chlebec a Jozef Stieranka.
Najjednoduchšia forma fungovania v zahraničí je asi cez obchodného zástupcu. Čo sa s tým spája?
Martin Chlebec: Viaceré firmy dnes pôsobia na zahraničných trhoch cez obchodných zástupcov, ktorí pre ne a v ich mene prerokovávajú, uzatvárajú alebo sprostredkovávajú uzavretie zmlúv, respektíve zohrávajú hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu zmlúv.
Už takéto nastavenie konštituuje napríklad v Českej republike či iných krajinách pre slovenskú firmu povinnosť registrácie na daň z príjmov právnických osôb, to znamená registráciu takzvanej stálej prevádzkarne.
Čas vzniku tejto daňovej povinnosti sa, samozrejme, líši od krajiny ku krajine a závisí od rôznych faktorov. Len ako zaujímavosť uvediem, že ak realizujem nejaký development alebo stavebný projekt, stála prevádzkareň mi môže vzniknúť už oplotením pozemku.
Môžem na prácu osloviť kontraktora živnostníka alebo musím človeka zamestnať?
Jozef Stieranka: Áno, môžem osloviť aj živnostníka, ale treba si dávať pozor, aby spolupráca nemala znaky závislej činnosti. V tom prípade by mohlo ísť o nelegálne zamestnávanie.
Daňovník nesmie byť počas kontroly ticho. Úradníci sa „vrhli“ najmä na transferové oceňovanie
Čo sa deje, ak napríklad v Česku zamestnávam ľudí?
JS: V prvom rade treba posúdiť, či mi ako zamestnávateľovi môže vzniknúť v zahraničí stála prevádzkareň. So zamestnancom sa mi potom, samozrejme, spájajú ďalšie povinnosti, ako je napríklad registrácia na daň z príjmov fyzických osôb, respektíve registrácie s príslušnými sociálnymi alebo zdravotnými poisťovňami.
Samotný postup registrácie, prípadne ďalšie súvisiace povinnosti, ako je platba preddavkov a odvodov, vždy reguluje lokálna legislatíva.
Čo v prípade, že by pracoval človek z domu?
JS: V podstate by som mal postupovať rovnako. Najprv si overiť, či mi v danej krajine vznikne stála prevádzkareň, a takisto zistiť, či mi ako zamestnávateľovi vznikajú povinnosti v oblasti dane z príjmov fyzických osôb, respektíve sociálneho zabezpečenia.
V prípade, že ide o pravidelné nastavenie a zamestnanec býva a pracuje v zahraničí, spravidla sa stretávame so situáciami, keď zamestnávateľovi tieto povinnosti vznikajú. Treba myslieť na to, že zamestnávateľ môže byť zodpovedný za správne odvedenie preddavkovej dane.
V praxi vidíme, že väčšina zamestnávateľov a zamestnancov stále uvažuje spôsobom, že ak je zamestnávateľ registrovaný na Slovensku, kde vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, príjem zamestnanca by mal podliehať dani z príjmu a odvodom iba na Slovensku, a to napriek tomu, že časť svojej činnosti zamestnanec vykonáva z domu v zahraničí. Táto domnienka je však chybná.
Čo teda robiť, ak mám zamestnanca, ktorý pracuje v Česku aj na Slovensku?
JS: Rozsah zdanenia ovplyvňuje daňová rezidencia fyzickej osoby. V prípade, že sa zamestnanec stane zdaniteľným aj v zahraničí, v tomto prípade v Česku, treba sledovať jeho fyzickú prítomnosť, teda v ktorej krajine koľko času pracuje.
V prípade, že by to bolo pol na pol, dane bude platiť v rovnakom pomere v oboch krajinách. Keby to bol iný pomer, tento pomer sa vypočíta podľa počtu dní strávených v jednej či druhej krajine. Sociálne zabezpečenie však v rámci EÚ vždy bude platiť len v jednej krajine, ktorú je potrebné určiť v súlade s nariadením o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
Je to komplex pravidiel, ktorý pri určení uplatniteľnej legislatívy berie do úvahy pravidelnosť výkonu práce vo viacerých krajinách, miesto registrácie zamestnávateľa, ako aj bydlisko zamestnanca.
Od akého okamihu mám ako podnikateľ začať uvažovať o založení nejakej obchodnej právnej formy priamo v cudzine?
MCH: Ak v cudzine vykonávam aktívne podnikanie a spĺňam jeho definíciu podľa obchodnej legislatívy, mal by som si založiť obchodnú spoločnosť. V prípade rodinných firiem k tomu mnohé pristupujú až potom, ako tam ich biznis nadobudne určitý objem. Ale to môže byť v niektorých prípadoch chyba.
Čo ak má firma v zahraničí viac dcérskych spoločností? Čo radíte z hľadiska ich štruktúry?
MCH: V tom prípade odporúčame združiť tieto subjekty pod jednu spoločnosť – takzvaný rodinný holding, ktorý by zoskupil jednotlivé rodinné firmy, prípadne aj ostatné aktíva rodiny.
Hlavnou úlohou takéhoto holdingu je držať pohromade a chrániť majetok rodiny. Holdingová štruktúra je zároveň dôveryhodnejšia a transparentnejšia pre obchodných partnerov, umožňuje efektívnejšiu správu jednotlivých dcérskych spoločností, lepšiu kontrolu nad nimi, ako aj nad finančnými tokmi medzi nimi a zároveň diverzifikuje riziko.
Takisto umožňuje oddeliť podnikanie členov rodiny podľa firiem alebo oddelenie podnikania od súkromnej činnosti fyzických osôb.
Aké sú výhody holdingu z hľadiska financovania aktivít?
MCH: Ak holding vygeneruje určitý zisk, napríklad z predaja niektorej zo spoločností alebo z rozdelenia zisku z týchto spoločností, takéto prostriedky môžu ostať v holdingu a môžu slúžiť na financovanie ďalších podnikateľských aktivít.
Následne z nich môže financovať investície, napríklad vstup holdingu na nový trh alebo nákup iných aktív, trebárs nehnuteľností alebo aj iných spoločností. Samozrejme, takýto zisk môže byť rovnako rozdelený majiteľom. Majitelia holdingu si však môžu určiť vlastné pravidlá pri rozdelení a vyplácaní dividend.
- Experti Deloitte na Slovensku
Martin Chlebec
Je riaditeľ na oddelení daňového poradenstva Deloitte na Slovensku, pričom v spoločnosti je od roku 2011. Špecializuje sa okrem iného na služby pre súkromne vlastnené spoločnosti a rodinné firmy. Má rozsiahle skúsenosti s asistenciou pri podnikových reštrukturalizáciách, akvizícii podnikov, reorganizácii a odpredaji, a to pokiaľ ide o daňové a účtovné dôsledky. V Deloitte vedie program Slovakia Best Managed Companies pre najlepšie riadené súkromné spoločnosti.
Jozef Stieranka
Je riaditeľ na oddelení daňového poradenstva Deloitte na Slovensku, pre spoločnosť pracuje od roku 2011. Špecializuje sa najmä na priame dane či medzinárodné zdaňovanie a sociálne zabezpečenie z pohľadu národnej a medzinárodnej legislatívy. Ďalej sa venuje téme povinností vysielajúcich a prijímajúcich zamestnávateľov, imigračným pravidlám, technologickým spoločnostiam, privátne vlastneným spoločnostiam a rodinným firmám.
Ako je to so zdanením holdingu?
MCH: Ak sa majitelia rozhodnú, že si zisk holdingu vyplatia, distribúcia dividend majiteľom rodinného holdingu je predmetom desaťpercentnej zrážkovej dane. Dividendy v holdingu prijaté od dcérskych firiem sa vo všeobecnosti nezdaňujú. To však závisí od toho, z akých krajín sú prijaté.
Aké sú ešte iné výhody holdingu?
MCH: Holding má zmysel aj vtedy, ak idem predávať jednu z dcérskych firiem. Je lepšie, ak kupujúci komunikuje s holdingom ako s niekoľkými rodinnými príslušníkmi. Za istých okolností je navyše takýto predaj oslobodený od dane z príjmov. Platí to vtedy, keď právnická osoba vlastní aspoň dva roky v inej firme minimálne desať percent.
Okrem tejto časovej a vlastníckej podmienky zákon ukladá ešte takzvanú obsahovú podmienku, že predávajúca spoločnosť vykonáva podstatné funkcie, riadi a znáša riziká spojené s vlastníctvom obchodného podielu alebo akcií, pričom disponuje personálnym a materiálnym vybavením potrebným na výkon týchto funkcií. Je to akási prevencia zneužívania prázdnych schránkových spoločností bez dostatočnej ekonomickej aktivity.
Ďalšie dôležité správy
