O firmu sa treba vedieť podeliť

Dodanie recepčných pultov do jednej zo vstupných hál hamburského koncertného komplexu Elbphilharmonie – najväčšej európskej verejnej stavby posledného desaťročia. To je len jeden z viacerých zahraničných úspechov slovenskej nábytkárne Idona z okraja Bánoviec nad Bebravou. Firma s pol stovkou zamestnancov zariaďovala už aj interiéry viacerých hotelov v Londýne, Mníchove, Stuttgarte, Amsterdame či vo Viedni a Budapešti.

Rast do cudziny odštartovala Idona pred tromi rokmi. Dostala sa tam nielen vďaka nábytkárskemu kumštu svojho zakladateľa Jozefa Zajka, ktorý ju vedie 28 rokov, ale aj s významnou pomocou jeho syna Michala a nových spoločníkov, ktorých pribrali do Idony práve kvôli rozbehnutiu biznisu v zahraničí.

„Od začiatku mi bolo jasné, že Michal musí robiť obchodníka. Ako mladý človek je jazykovo vybavený oveľa lepšie ako ja. Aj s architektmi, s ktorými spolupracujeme, si vždy porozumie viac, lebo aj oni sú väčšinou mladší ľudia,“ opisuje výhody miešania generácií pri rodinnom podnikaní otec Jozef s tým, že syn sa vo firme začal zapracovávať pred ôsmimi rokmi, keď mal 24 rokov.

„Dnes už zvláda chod firmy natoľko, že tá v rukách rodiny pretrvá aj potom, ako sa ja z jej vedenia stiahnem a budem oddychovať,“ hovorí zakladateľ, ktorý je presvedčený, že firma si dlhodobo udrží aj dodávky interiérov pre hotely. Tie dnes predstavujú jej najsilnejší biznis. Zajkovci si pritom túto spoluprácu vážia o to viac, že na ňu sami najskôr museli dorásť spomedzi dodávateľov jednoduchšieho nábytku.

Vypredaný pol roka dopredu

Zajko senior rozbehol svoj bánovský biznis s nábytkom tri dni pred novembrovou revolúciou, teda ešte za bývalého socialistického režimu, v ktorom bolo súkromné podnikanie značne limitované. Povolenia sa vtedy vybavovali veľmi zdĺhavo. Keby tušil, že demokracia je pred dverami, asi by si na štart podnikania počkal.

Na rozbeh výroby si musel v bývalom režime nájsť odborníka s výučným listom stolára. Ten v jeho firme pracuje dodnes. Otec Jozef je totiž vyštudovaný poľnohospodár, pričom predtým pracoval aj na jednom družstve v blízkosti Bánoviec.

„Vlastnú nábytkáreň som chcel preto, lebo skrine či stolíky boli vždy mojím koníčkom. Cez víkendy som si ich vyrábal sám pre seba vo vlastnej dielni, a tak som si povedal, prečo s nimi nerozbehnúť biznis,“ spomína Jozef, ktorý sa navyše mohol oprieť aj o pomerne silnú bánovskú tradíciu výroby nábytkov. V meste bola svojho času aj jedna z pobočiek socialistického nábytkárskeho kolosu Mier. Keď po revolúcii redukovala stavy pracovníkov, Jozef ich mohol hneď zamestnať.

Jednu devízu na rozbeh biznisu mu navyše zanechal aj jeho starý otec, konkrétne dielňu v centre Bánoviec, v ktorej ešte za medzivojnového Československa vyrábal stolárske náradie.

Na rozbeh Jozefovi stačili jeho vtedajšie úspory presahujúce päťtisíc korún, ako aj chuť majstrovať. Sám začínal v montérkach a iba s jedným zamestnancom, pričom prvý polrok ešte pokračoval aj v práci na družstve.

Objednávky nábytku sa však začali kopiť a on mal už po prvom roku podnikania desiatku zamestnancov. „Vtedy tu ešte neboli veľké obchodné domy s nábytkom, a tak si ľudia pre svoje domy i byty objednávali nábytky podľa vlastných predstáv u malých výrobcov, ako sme boli aj my. Často sme boli vypredaní aj na pol roka dopredu,“ hovorí zakladateľ.

Z bánk do hotelov

Výroby nábytku na mieru pre konkrétneho zákazníka sa Idona drží dodnes, hoci k majiteľom bytov pribudli noví, podstatne väčší zákazníci. Ešte v 90. rokoch začala firma vyrábať nábytok pre kancelárske budovy, ale najlukratívnejším biznisom vtedy pre ňu boli banky.

„Jedine banky mali viac peňazí na rozsiahle rekonštrukcie. Okrem nás ich modernizovali aj ďalší siedmi či ôsmi hráči, ale keď sa tento biznis skončil, všetci mimo nás z trhu zmizli,“ hovorí Jozef. Idona si po prelome milénia našla nové zákazky aj v hoteloch a reštauráciách, ktorých budovanie i zlepšovanie zdynamizovali aj výpomoci z eurofondov.

Dnes kontrakty s hotelmi kryjú až 60 percent tržieb firmy. Do hotelov totiž Idona nedodáva iba nábytok, ale zabezpečuje aj ich kompletné vybavenie od kobercov až po závesy. Hotely pritom začala zásobovať už zo svojej prvej väčšej výrobnej haly. Na prelome milénia sa v Bánovciach presťahovala z malej dielne po starom otcovi do budovy po predajcovi nábytku Drevona.

Aktuálne zariaďuje kompletne už skoro desiatku hotelov ročne. Za každý jeden z nich inkasuje stovky tisíc eur. Zlomovým projektom bola pre firmu modernizácia bratislavského hotela Albrecht. „To bol náš prvý projekt, kde sa nepozeralo iba na cenu, ale mohli sme byť aj naozaj kreatívnejší,“ hovorí J. Zajko.

Vďaka hotelovým kontraktom firma lepšie zvládla aj dosah finančnej krízy. Pri jej rozhorení zariaďovala napríklad bratislavský Lindner Hotel Gallery Central, ale aj nový Zimný štadión Ondreja Nepelu, v ktorom hrá bratislavský Slovan. Z novších projektov to bola modernizácia piešťanského hotela Balnea Esplanade či hotela Pošta v Jasnej.

„Synovi aj partnerom som povedal, že keď budem vo firme viac zavadzať ako pomáhať, nech mi to povedia a ja odídem oddychovať“

Do hotelov aj za hranice

V rokoch 2013 až 2016 zaznamenala Idona dovtedy nebývalý rast. Jej ročné tržby v tomto období poskočili z vyše jedného na skoro štyri milióny eur. A vlani sa už na vyššiu úroveň 105-tisíc eur dostal aj zisk firmy.

To všetko vďaka presadeniu sa v cudzine. Idona od roku 2014 začala pracovať aj pre hotely a kancelárske centrá v iných európskych krajinách. Dnes tržby z cudziny kryjú 40 percent príjmov bánovskej firmy. Cudzina podľa Zajkovcov veľmi ocenila fakt, že nie sú len obchodníkmi bez vlastnej výroby, ale spoľahlivými dodávateľmi s vlastnou produkciou nábytku.

„Developer či hotelier zo Západu si vždy príde pozrieť aj našu výrobu, aby vedel, či naozaj vieme naplniť kontrakt. Nie ako na Slovensku, kde vyhrávajú tendre často len obchodné firmy bez histórie a širších garancií,“ hovorí zakladateľ Idony.

Nová krv na export

Aby mohla firma uspieť v exporte, Zajko senior sa rozhodol o ňu ochotne podeliť. Už tri roky pre Idonu pracuje a zároveň v nej aj vlastní pätinový podiel Peter Pallo, ktorý dovtedy riadil zahraničný obchod v inej tunajšej nábytkárni. Spolu s ním šéfuje obchodu firmy aj syn zakladateľa Michal, ktorý v Idone najskôr naberal skúsenosti na menej náročných postoch. Získavanie zákazníkov začal riadiť až neskôr. Syn má na starosti hlavne domáci trh a P. Pallo zasa zahraničné kontrakty.

Otcov podnik však Michal spoznával od detstva. „Už ako školák som chodil na brigády pri maľovaní fabriky či na montáže nábytkov k zákazníkom. Zhruba od konca základnej školy som vedel, že chcem pracovať u otca v nábytkárni,“ spomína Michal, ktorý neskôr vychodil aj strednú drevársku školu. Do Idony potom nastúpil po pár rokoch práce v USA a Dánsku, kde sa zdokonalil v jazykoch.

Bratranec na pomoc

Pre náročnejších zahraničných zákazníkov potrebovala Idona časom väčšiu a modernejšiu výrobu. Vlani sa preto sťahovala do nových priestorov po jednej čalúnnickej firme. Jej prevádzka sa tak razom zväčšila z tisíc na skoro sedemtisíc štvorcových metrov. Modernizácia priestorov a nákup nových strojov firmu stáli jeden a pol milióna eur. Na nákup strojov pritom dostala aj podporu z eurofondov.

V záujme vyladenia novej prevádzky zakladateľ opäť pribral aj ďalšieho spoločníka. Tentoraz z rodiny. Desatinu Idony previedol na bratranca Jána Stránskeho, ktorý dovtedy pracoval ako tímlíder v jednej z tunajších fabrík amerického výrobcu autosedačiek Johnson Controls. „Ján u nás prevzal riadenie výroby,“ hovorí J. Zajko s tým, že zostávajúcich 70 percent Idony si Zajkovci nechajú už iba pre seba.

Bratstvo nad zásluhy

Dnes má otec na seba napísaných už len 60 percent podielov Idony. Po päť percent totiž previedol nielen na Michala, ale aj na druhého syna – mladšieho Martina, ktorý však vo firme zamestnaný nie je, pretože pracuje v jednej bratislavskej právnickej kancelárii. Otec síce viedol k nábytku od detstva oboch synov rovnako, avšak, ako s úsmevom hovorí, na Martina to nezabralo a od začiatku chcel byť právnikom.

„Asi ho inšpirovala moja sestra, ktorá je, rovnako ako aj jej dcéry, právničkou. Keď sa doma stretne celá širšia rodina, nestíhame zametať paragrafy,“ hovorí Jozef s tým, že pôvodne chcel podiely v Idone začať prevádzať iba na staršieho syna Michala, no ten ho požiadal, aby ich rozdelil jemu aj bratovi rovným dielom.

„Chcel som, aby sme s bratom vlastnili firmu obaja rovným dielom, lebo sme bratia a tak to cítim,“ hovorí Michal a dodáva, že Martin im tak či tak často aj poradí, ako riešiť v Idone zmluvy či iné právne veci. „A nie je vylúčené, že raz v budúcnosti bude užšie s Idonou aj spolupracovať,“ dodáva Michal. Otec ho len dopĺňa, že keď bude odchádzať z čela firmy, medzi svojich synov rozdelí rovným dielom aj ostatných 60 percent podielov.

Zavadzať neplánuje

Syn Michal spolu s ďalšími dvoma spoločníkmi, P. Pallom a J. Stránskym, zvládajú podľa Zajka seniora Idonu už natoľko, že on vo svojich terajších 56 rokoch môže pomaly pomýšľať aj na odchod z jej čela. „Už by som bol i rád na dôchodku, ale ešte chcem chlapcom pomôcť so zabehnutím novej fabriky. Tiež som im povedal, že keď už budem viac zavadzať než pomáhať, nech mi to povedia a ja odídem,“ s úsmevom hovorí zakladateľ Idony.

Mnohí otcovia na čele rodinných firiem tvrdia takéto veci často iba tak. Jozef však hovorí, že to myslí úprimne a nechce sa vo vedení držať za každú cenu. Úprimnosť otca potvrdzuje aj syn Michal. „Nevidím to u všetkých otcov mojich kamarátov, ktorí podnikajú, ale ten môj má naozaj sebareflexiu. Netrvá na svojom, dá si poradiť. Viem, že keď na to príde, bude oddychovať.“

Okrem zabehnutia novej fabriky plánujú Zajkovci na najbližšie roky aj ďalšie výzvy. Dnes sú v prvej trojke slovenskej výroby atypického nábytku na mieru. Ich cieľom je stať sa jasným lídrom.

V blízkej budúcnosti chcú pritom u seba vygumovať aj najpálčivejší problém asi všetkých slovenských firiem – nedostatok ľudí. Zajkovci by si radi vychovali viac nových mladých zamestnancov, pretože voľný trh ponúka čoraz menej vhodných kandidátov. Od najbližšieho školského roku nastúpia do Idony, v rámci programu duálneho vzdelávania, prví šiesti žiaci. „Urobili sme v našom závode exkurzie pre rodičov s deťmi a veci sa tak začínajú rozbiehať,“ uzatvára Jozef. 

Odborná spolupráca na seriáli Rodinné firmy: