S Jaroslavom Ružičkom, managing partnerom, a Danou Nemčíkovou, partnerom kancelárie, sa TREND rozprával, samozrejme, najmä o práve.

Čo z uplynulého roka považujete v kancelárii za najväčší úspech?

J. Ružička: Nepochybne veľkým úspechom kancelárie bolo vlani obhájenie prvenstva v súťaži Právnická firma roka tretíkrát za sebou. Myslím si, že toto ocenenie objektívne vypovedá o obraze kancelárie, ako ju vidno zvonka. Úspechom, ktorý pôsobil veľmi motivujúco, bolo zrýchlenie dynamiky rastu, a to predovšetkým v kontexte unikátnych zadaní, ktoré kancelária riešila. Boli sme poctení stáť svojimi špecializovanými odbornými kapacitami po boku klientov, ktorí sa zúčastnili na príprave alebo priebehu najväčších investičných či akvizičných projektov na Slovensku.

Z hľadiska vnútorného života kancelárie považujem za úspech minulého roka zavedenie flexibilnejšej organizácie väčšieho počtu užšie profilovaných odborných tímov a istú harmonizáciu manažmentu odbornej práce s organizáciou a riadením ľudských zdrojov. Navyše tieto opatrenia vhodne posilňovali špecializáciu praxe vo všetkých kľúčových oblastiach našej práce, čo je dôležité pre držanie kroku s trendmi profesie v budúcnosti.

D. Nemčíková: Za najdôležitejšie považujem robustný objem práce a nových projektov, s ktorými nás klienti minulý rok oslovili. Mali sme tak možnosť pracovať na skutočne unikátnych projektoch z rôznych sektorov priemyslu. Zapojili sme sa do všetkých profilových infraštruktúrnych projektov, ktoré sa momentálne realizujú na Slovensku, vrátane najväčšej investície v strednej Európe za posledných sedem rokov. V minulom roku sa nám podarilo úspešne ukončiť aj niekoľko mimoriadne náročných a profilových súdnych sporov, často trvajúcich dva a viac rokov.

Podmienky na podnikanie by mali vykazovať vlastnosti systémového charakteru vyznačujúce sa priateľskou a na podnikanie progresívne pôsobiacou sústavou vonkajších vplyvov

Veľké kancelárie využívajú formu partnerstva vo firme. Aký je jej význam?

Cesta nevedie cez zákaz offshorových spoločnosti, skôr cez užšiu cezhraničnú spoluprácu daňových orgánov a iných štátnych úradov, smerujúcu k identifikácii vlastníkov

J. Ružička: Právnické firmy, predstavujúce jeden z modelov výkonu advokácie, čelia čoraz viac výzvam, pred ktorými stoja všetky iné firmy. Sú nimi najmä požiadavka na optimálnu vnútornú organizáciu, manažovanie ľudských zdrojov a odborného rastu, na funkčný systém kontroly kvality, informačných systémov a prevádzkových financií. O čo početnejšia je právnická firma, o to komplexnejšia je táto agenda. Právnická profesia vykonávaná prostredníctvom obchodnej spoločnosti je však poznačená radom vysoko unikátnych atribútov, ktoré neprávnickým spoločnostiam nie sú vlastné. Ide, jednoducho povedané, o špecifickosť advokácie ako takej, vyznačujúcou sa vysokou mierou profesijnej nezávislosti, vysokými etickými nárokmi a kvalifikovaným miestom advokácie v širšom spoločenskom systéme aplikácie a ochrany práva. Tieto dôvody kladú zodpovedajúce nároky na istú osobitnú spôsobilosť kľúčových osôb v právnických firmách, ktoré sú poverené jej riadením. Domnievam sa, že veľa oblastí funkcionality právnickej firmy nemôžu kvalifikovane riadiť iní ako advokáti sami. To je objektívny rozmer potreby vytvárať istý štáb ľudí, ktorí výkonom advokátskej praxe dávajú záruky, že majú osvojené všetky špecifické nároky na povolanie advokáta a rozumejú jeho poslaniu. Navyše, ako to platí pri každom partnerstve, je tu aj nutnosť posilniť solidaritu, zaviesť rozumné zdieľanie zodpovednosti za existenciu a rozvoj firmy a zakoreniť pevné základy firemnej existencie. A napokon, svoje zohráva aj istá legitímna diferencovanosť v statuse a úlohách, ktoré postupným naberaním skúseností a kvalít každý advokát s vekom vníma ako potenciál svojej kariéry, čo nemožno podceňovať.

Firma, ak má byť efektívna, musí byť presiaknutá tímovým duchom. Ako vytvárate atmosféru, aby ľudia spolupracovali? Vzniká sama akýmsi samospádom alebo využívate cielené postupy? Aká je v tomto úloha partnerov?

D. Nemčíková: Vo všetkých právnických firmách a osobitne vo veľkých musia byť na tieto veci určené postupy a schémy. Potenciál veľkej firmy je len taký veľký, ako veľká je schopnosť využívať potenciál ľudí v nej. Firma nie je súčet jednotlivcov. U nás sú všetci vedení k práci v tímoch. Partneri sú tí, ktorí tímy vedú. Manažujú odbornú prácu a manažujú aj ľudí so všetkým, čo k tomu patrí. Partnerstvo teda naozaj znamená prevzatie spoluzodpovednosti za rozvoj a chod firmy, preukazuje solidaritu a lojalitu k celému tímu. To znamená, že partneri sú vo firme lídrami, vedú spolupracovníkov k optimálnemu obrazu a zároveň slúžia ako vzor kariérnej budúcnosti.

Firma nie je súčet jednotlivcov

Zdroj: Martina Brunovská

V súťaži Právnická firma roka ste uspeli po štvrtýkrát. Čím je pre vás toto ocenenie?

J. Ružička: Je predovšetkým veľkým zadosťučinením za všetku našu snahu a psychologickým impulzom, ktorý ju posilňuje do budúcnosti. V našom povolaní je pomerne zložité odmerať kvalitu a úroveň produkcie konvenčnými metódami a v skutočnosti je úroveň, akou nás vníma okolie, reálnym obrazom našich parametrov. Teda, povedané inými slovami, toto ocenenie je mimoriadne hodnotné sprostredkovanie zistenia, že sme vnímaní ako prominentný, spoľahlivý a dôveryhodný partner našich klientov. Obrátenou stranou mince je však vysoká miera zodpovednosti za udržateľnosť elitného postavenia, čo bez enormného a kontinuálneho úsilia nejde.

D. Nemčíková: Je to veľká satisfakcia za dennodenne odvádznú prácu a záväzok udržať si nastavenú latku kvality a originality, ktorú ponúkame. Je to zrkadlo, ako nás vnímajú naši klienti a okolie, čo je určite vysoko motivačné.

Ako hodnotíte kvalitu podnikateľského prostredia?

J. Ružička: Toto je široká a dosť komplexná otázka, ku ktorej možno pristúpiť z rôznych uhlov pohľadu. Všeobecne by malo platiť, že podmienky na podnikanie by mali vykazovať isté vlastnosti systémového charakteru vyznačujúce sa priateľskou a na podnikanie progresívne pôsobiacou sústavou vonkajších vplyvov. Nemám dojem, že toto metodické východisko v našich podmienkach platí. Domnievam sa, že nielen absencia systémovej platformy, ale aj realita istej disharmónie medzi proklamovanými zámermi a opatreniami, ktoré sa implementujú, neumožňujú správne nastaviť stratégiu tvorby optimálneho rámca na podnikanie. Uniká mi jasné pomenovanie optima, ktoré by malo predstavovať strategický cieľ, a chýba mi kvalifikovaná analytika súvislostí a väzieb, bez starostlivosti o ktoré sa podnikateľské prostredie nikdy nezmení. Bez toho, aby sme si otvorene povedali, že nielen daňová politika a finančné zaťaženie podnikateľov či vymožiteľnosť práva, ale napríklad aj vzdelanosť, školstvo, výchova k etickým hodnotám zohrávajú kľúčovú úlohu, bez ktorej nebudeme schopní nastoliť zárodky správneho prístupu k tomuto fenoménu a zostaneme niekde na povrchnej úrovni nedostatočných, spolu vnútorne nepreviazaných a na podnikanie dlhodobo regresívne pôsobiacich krokov. A čo sa týka významu práva a jeho aplikácie v tomto kontexte, tak to vykazuje veľa rezerv, a to osobitne smerom k ďalším smelým reformám obrodzujúcim atmosféru v sfére orgánov aplikujúcich právo, k zvýšeniu funkčnosti ich činnosti, dohľadom nad dodržiavaním vysokej latky etických nárokov, kompetentnosti a hospodárnosti.

Aký je váš názor na takzvané schránkové firmy a prípadné odporúčania na to, aby nezneužívali verejné zdroje?

D. Nemčíková: Pojem schránková firma získal v poslednom období dosť negatívny nádych, vyvolávajúci v ľuďoch značné emócie. Pragmatický pohľad na vec však ukazuje, že ide o legálny podnikateľský subjekt, existujúci niekoľko desaťročí v právnych poriadkoch množstva európskych aj mimoeurópskych štátov. Podstatou problému nie je existencia offshorových spoločností ani anonymita ich vlastníckej štruktúry. Príčina ich atraktivity a ich cieleného používania je najmä v daňovom zvýhodnení, ktoré niektoré vybrané krajiny poskytujú v porovnaní s inými štátmi. Mnohým štátom týmto spôsobom odchádzajú z krajiny značné porcie potenciálnych daňových príjmov. Tento problém je však riešiteľný len veľmi ťažko. Vyžadoval by dohodu štátov o istej forme daňovej harmonizácie, na čo ani v Európe, nehovoriac o mimoeurópskych daňových rajoch, zjavne zatiaľ nie je politická vôľa. Anonymita je ďalším prvkom, ktorý robí model offshorových firiem ešte príťažlivejším pre investorov. Nemožno povedať, že anonymita je generálny problém a treba ju zrušiť. Nie všade je však žiaduca a vyslovene kritická je napríklad v oblastiach verejných financií, kde sa vyžaduje vysoká miera transparentnosti a kde sú vystavené tlaku korupčného správania. Tu je však možné zabezpečiť nápravu partikulárnymi opatreniami na prelomenie anonymity. Cesta nevedie cez zákaz offshorových spoločnosti, ale skôr cez užšiu cezhraničnú spoluprácu daňových orgánov a iných štátnych úradov, smerujúcu k identifikácii vlastníkov v tých prípadoch, keď je to potrebné – napríklad vo verejnom obstarávaní.

J. Ružička: Z právneho hľadiska je to pre nás štandardná situácia. Niektoré štáty umožňujú existenciu anonymných spoločností. Je ich čoraz menej a obrazne povedané, dvere čoraz viac otvárajú. Náš pohľad musí byť pragmatický, nemôžeme sa na také firmy pozerať ako na niečo škodlivé. Takzvané schránkové firmy nevznikajú len v neeurópskych daňových rajoch, isté formy anonymity poskytujú aj niektoré právne poriadky v Európe. V týchto prípadoch nepovažujú národné štáty anonymné vlastníctvo za niečo, čo je za hranicou zákona. Problém je možno v tom, že v prípadoch nakladania s verejnými prostriedkami nevedia štátne orgány dostatočne efektívne reagovať.

Primárny problém teda nie je v existencii schránkovej firmy, problém je, ak jej lokálny štát umožní zúčastniť sa na drahých súťažiach bez zodpovedajúcich dodatočných podmienok. Myslím si, že používanie schránkových firiem na pokútne účely, na zastieranie nečestných praktík je z roka na rok menej možné. Nie je to vec firiem, v rukách má tieto veci dôslednosť jednotlivých štátov. Musia existovať jednoznačné pravidlá. Škála môže byť široká – od povinnosti odkryť konečného beneficienta takýchto firiem až po vymedzenie prísnych podmienok ich vstupu do niektorých kvalifikovaných právnych vzťahov, napríklad aj účasti vo verejnom obstarávaní.

Autor je spolupracovník TRENDU.

Partneri TREND Špeciálu Právo a advokácia 2016:

Firma nie je súčet jednotlivcov
Firma nie je súčet jednotlivcov