Firma v cloude: Ako si nepostaviť vzdušný zámok

Háčik nahrávania obsahu hlavy do počítača je v tom, že jej majiteľ musí byť buď krátko po smrti, alebo sa musí zmieriť s tým, že túto procedúru neprežije. „Používateľská skúsenosť je identická asistovanej samovražde [eutanázii]. Cieľová skupina sú ľudia, ktorí veria, že to funguje,“ hovorí zakladateľ Nectomu Robert McIntyre pre magazín MIT Technology Review.

K stavu, že dátové centrá budú plné back-upov ľudských myslí, máme, samozrejme, ešte ďaleko. V dohľadnej budúcnosti budú prioritne obsluhovať firmy, ich dáta a aplikácie. Čo sa týka ľudí, v cloude budú mať svoje spomienky a zážitky (teda obsah mozgu) nanajvýš vo forme fotiek a videí z dovolenky.

Fakt je, že hoci vízia Nectomu sa môže zdať uletená, cloud si našiel cestu do života ľudí, firiem i vládnych inštitúcií. Zároveň sa vyvíja, lebo sa prispôsobuje ich požiadavkám. A tie sú čoraz rozmanitejšie.

Päť strategických otázok

Cloud a cloudové aplikácie možno dnes použiť pre takmer všetky, ak nie úplne všetky firemné činnosti a procesy. Bez ohľadu na veľkosť používateľskej organizácie, rozsah jej aktivít a počet pracovníkov.

Počítačový magazín Chip vypichuje šesť oblastí, v ktorých môžu cloudové nástroje väčším i menším firmám priniesť významné benefity: projektový manažment, riadenie financií, hardvér, vzťahy so zákazníkmi (CRM), marketing a správa obsahu. Napríklad centralizácia dokumentácie či komunikácie do jedného nástroja zvýši efektivitu tímu. Dostupnosť informácií o klientoch z mobilného zariadenia zasa zlepší šance na uzavretie obchodného prípadu.

Konzultanti firmy Gartner odporúčajú, aby si firma vypracovala cloudovú stratégiu. V nej by mala odpovedať na päť základných otázok.

Odkiaľ a ako bude vaša organizácia využívať cloudové služby? Ako budete manažovať hybridné prostredie z hľadiska prístupu, bezpečnosti a integrácie? Ako cloud vplýva na vašu aplikačnú architektúru? Ako sa majú zmeniť vaše existujúce datacentrá a IT infraštruktúra? V čom sa môže vaša organizácia stať poskytovateľom cloudových služieb pre iných?

Zásadnou otázkou je tiež výber dodávateľa cloudových služieb. Z pohľadu komerčnej cloudovej infraštruktúry ukazujú štatistiky Gartneru na globálnu dominanciu štvorice hráčov. Viac než 55 percent svetového trhu pripadá na Amazon, Microsoft, Alibabu a Google. Zvyšok je veľmi rozdrobený. Aj pre pomerne veľký počet lokálnych providerov v tej-ktorej krajine.

Bez starostí o hardvér

Teória bokom, ako ku cloudu pristupujú slovenské firmy v praxi? Východiskom zvyčajne je, najmä pri podnikoch, ktoré majú za sebou desať- či dvadsaťročnú históriu, že ítečkovú infraštruktúru si zabezpečujú a administrujú vo vlastnej réžii. Či už ide o nákup hardvérových zariadení alebo správu softvérových licencií.

Bodom zlomu býva náraz na kapacitné limity, ktorý spôsobuje nárast požiadaviek na IT prostredie. Do hry obvykle vstupuje aj zastarávajúce „železo“ a s tým spojená nutnosť nových investícií.

Tento opis sedí aj na jedného z najväčších distribútorov náradia a remeselnej techniky na Slovensku, spoločnosť SLS-Technaco. Firma s 50 zamestnancami, predajňami v piatich slovenských mestách, obchodným zastúpením v Česku a ročnými tržbami osem miliónov eur sa po prehodnotení možností vývoja svojho IT prostredia rozhodla pre prechod do cloudu. Dnes v ňom beží jej podnikový informačný systém aj prevádzka e-shopov (využíva pritom služby Slovanetu).

IT manažér spoločnosti Enrik Podhorský uvádza, že kľúčovou výhodou cloudu je, že nemusia udržiavať a servisovať hardvér, klesli náklady na elektrickú energiu a zbavili sa tiež obáv z výpadkov klimatizácie. „Ak by vypadla jedna pobočka, ostatné fungujú ďalej, čo sa v prípade vlastného hardvéru nemuselo stať. Zariadenia v cloude majú tiež radikálne vyššiu rýchlosť konektivity,“ dodáva.

Virtuálne desktopy

Príklad výrobcu žalúzií a tieniacej techniky K-System zasa ukazuje, ako môže cloudové riešenie obohatiť firemné procesy. Firma doň šla s víziou maximalizovať dostupnosť riadenia výroby a obchodných procesov. Opäť, pôvodne prevádzkovala vlastné ítečkové prostredie, ktoré sa rozhodla preniesť do cloudu.

V rámci neho dnes využívajú aj technológiu virtuálnych desktopov (poskytuje ju spoločnosť Gamo). Používatelia majú vďaka nej prístup k svojmu desktopovému prostrediu z notebooku, mobilu alebo tabletu aj mimo kancelárie. „Naši pracovníci mobilitu virtuálnych desktopov v cloude oceňujú, keďže im umožňuje riešiť zadania odkiaľkoľvek a zaručuje im flexibilitu,“ konštatuje finančná a personálna šéfka K-Systemu Stanislava Antošíková Pružinová.

Firemné dáta sú pritom v bezpečí, pretože neopustia dátové centrum. Výhodou je aj to, že do cloudovej infraštruktúry možno pridávať dodatočný výkon, a tak konštruktéri a grafici využívajú grafické rozhranie aj na desktopoch, ktoré nemajú výkonnosť drahých pracovných staníc.

To podľa S. Antošíkovej Pružinovej podstatne znižuje požiadavky na investície do CAD počítačov. Okrem toho, sprístupnenie pracovného prostredia novému zamestnancovi trvá len chvíľu a možné sú aj takmer okamžité zmeny v aplikáciách pre všetkých používateľov.

Dáta z urýchľovača

Typickým dôvodom, prečo firmy prechádzajú do cloudu, sú teda rastúce nároky na výpočtovú silu počítačových zariadení a úložnú kapacitu (storage). Platí to nielen pre firmy, ale aj pre verejnú správu či výskumné a akademické inštitúcie.

Napríklad pri experimentoch Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) vo veľkom hadrónovom urýchľovači vznikne počas jedinej sekundy toľko údajov, že by zaplnili úložiská všetkých počítačov na jej pôde. Vedci preto pracujú len so zlomkom údajov, časť sa permanentne archivuje na magnetických páskach, no drvivá väčšina sa nenávratne stráca.

Zlepšenie má priniesť hybridná cloudová platforma, ktorú pomenovali