Finty elektronických aukcií

Slovensko zažíva boom verejného elektronického obstarávania. Podľa odhadov by už viac ako 70 percent obstarávania malo prechádzať práve cez elektronické súťaže. Od začiatku roka verejný obstarávatelia, mestá a obce musia využívať tento systém už aj pri podlimitných zákazkách. Prax však ukázala, že aj elektronické verejné obstarávanie bude o pokusoch pomôcť vybraným účastníkom alebo manipulovať výslednú cenu. Hoci pri ňom treba oveľa viac kreativity ako pri bežnom obstarávaní.

Štátna správa sa začala zblízka zoznamovať s elektronickými aukciami len pred dvoma rokmi. „Dovtedy som sa ďalej ako na vrátnicu nedostal,“ hovorí Boris Kordoš, riaditeľ spoločnosti eBIZ Corp, ktorá sa venuje elektronickým aukciám. Čerstvý vzťah sa však sľubne vyvíja

Pred rokom bola prijatá novela zákona o verejnom obstarávaní. Podľa nej sa povinne musia cez elektronické kanály súťažiť nadlimitné zákazky. Tak sa zrodil dopyt po firmách a systémoch, ktoré by takéto obstarávania zabezpečili.

Starosť nikoho

Firiem rýchlo pribúdalo, v súčasnosti takéto služby ponúka asi desiatka spoločností. V cenníkoch majú komplexné služby od zadania výzvy až po vyhodnotenie súťaže. Obce i ministerstvá ich rady využívajú. Napriek tomu, že Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) ponúka podobný systém bezplatne. Neumožňuje však využiť samostatne modul na aukciu, použiť sa dá len na celý proces obstarania.

Rýchly rozmach novej metódy obstarávaní priniesol problémy typické pre rýchle rozmachy: pre elektronické aukcie zatiaľ nikto nenastavil jednoznačné a prehľadné podmienky. Ani Úrad pre verejné obstarávanie, ten odkazuje, že to nie je jeho starosť. Napriek tomu, že sám takúto službu ponúka.

Ak sa zákonodarca spoliehal, že prax nakoniec preklenie akúkoľvek legislatívnu pochybnosť, zrejme trochu precenil situáciu. Aj preto, že zákon priamo vylučuje sťažnosti na priebeh a výsledky verejného obstarávania. Veta v zákone „Námietky nemožno podať proti priebehu elektronickej aukcie a jej automatizovanému vyhodnoteniu ponúk“ mala zrejme zaistiť obstarávateľom pokoj a rýchlosť vyhodnocovania. A zamedziť špekulatívnym sťažnostiam, ktoré sú typické pre klasické obstarávanie, kde neuspokojení súťažiaci často namietajú všetko, čo sa dá.

V elektronickom obstarávaní to neplatí. Tí, ktorí o zákazky súťažia elektronicky, sa vopred museli zmieriť s tým, že žiadne námietky sa nekonajú. Ani keby mali oprávnený pocit o nekorektnosti súťaže. Firmy, ktoré majú pochybnosti, môžu tak len napísať obstarávateľovi alebo spoločnosti, ktorá technicky súťaž zaisťovala. Tí však väčšinou na takéto sťažnosti nereflektujú.