Fínsky príklad: Ako sa učiť z pokusov v politike

Raz ste experimentovanie v politike prirovnali k randeniu a manželstvu. Prečo?

Je to podobné. Manželstvo je dlhodobý záväzok, možno navždy. Sedliacky rozum preto radí vytvoriť si akýsi proces, ktorý vám umožní efektívne hľadať medzi možnými alternatívami. Otestujete si, čo funguje a čo nie, ešte predtým, než sa na dlhý čas pripútate k jednej možnosti. V politike to znamená hľadať riešenia, ktoré možno nie sú na prvý pohľad tie najperspektívnejšie. Tak ako aj vo vzťahoch. Ani tam nemusíte vždy od začiatku vidieť, že to je ten pravý. Možno prvý vzťah nefungoval, tak ste ho ukončili. A skúsili iný. Je to o mentalite experimentovania. Fínska vláda si to uvedomila a do svojho systému tvorby politík takúto mentalitu zakomponovala.

Fínsko momentálne robí až 27 experimentov. V ktorých oblastiach a čoho sa týkajú?

Toto číslo je odhad. Máme experimenty vo vzdelávaní, vo vyučovaní cudzích jazykov, v digitalizácii vyučovacieho procesu. Národná vzdelávacia agentúra na dvanástich školách v rôznych oblastiach krajiny testuje nové radikálne prístupy. Napríklad učenie digitálnych schopností prostredníctvom zážitkov. Alebo stimuly vedúce žiakov k tomu, aby sa počas času stráveného v škole viac hýbali.

Každá škola skúša niečo iné?

Áno, ale musia sa do programu prihlásiť. Vo svojej podstate je to o dôvere v samy školy, ktoré môžu najlepšie vedieť, aké inovácie by mohli najviac pomôcť. Na to im dávame nástroje a procesy, aby proces zmien mohli začať. Aj rýchlo zlyhať, aj rýchlo sa učiť. Dnes sme stále viacerí zameraní na logiku dlhodobejších projektov a aj keď už v polčase vieme, že projekt nie je dobrý, ďalej v ňom pokračujeme. V spomínaných dvanástich programoch je už zakomponované aj ich prispôsobovanie sa priebežným výsledkom.

Kto konkrétne tieto experimenty dizajnuje? Samotné školy či ministerská agentúra?

V prvej fáze sa snažíme pochopiť