Fínska dvojička Bratislavy

Autobus zastavuje pri železničnej stanici na okraji maličkého historického centra, ktoré sa celé dá prejsť peši za pol dňa. Hneď v jeho bezprostrednom susedstve prebieha horúčkovitá stavebná činnosť. Rovnako by mohol opísať príjazd do mesta návštevník Bratislavy, ale v tomto prípade ide o prvé dojmy z hlavného mesta Fínska.

Od Helsínk sa môžu veľa naučiť malé rozťahané mestá. Urbanisti takto komentovali ich umiestnenie v prvej desiatke troch najuznávanejších rebríčkov kvality života od spoločností Mercer, Economist Intelligence Unit aj magazínu Monocle v posledných rokoch.

Helsinki sú známe ako jedno z európskych centier start-upov, dizajnu a modernej architektúry. Bratislave takáto vízia chýba. Obe mestá pritom majú za sebou podobný historický vývoj, prudkým rastom prešli neskôr ako západoeurópske metropoly, preto majú malé centrá a rozťahanejšiu zástavbu.

Developer má na starosti komplexnú úpravu celého projektu. Zdroj: Egert Kemerik

Fínsko je navyše dokonalou dvojičkou Slovenska v počte obyvateľov. Samotné Helsinki síce majú ani nie o polovicu väčšiu populáciu ako Bratislava, spolu s prirastenými dvestotisícovými sídlami Espoo a Vantaa však tvoria vyše miliónovú metropolitnú oblasť. Obe pôvodne malé mestečká tri desaťročia vysávali stagnujúcu metropolu, podobne ako bujnejú okrajové satelity na úkor Bratislavy.

V oboch mestách sa dlho takmer nestavalo a ľudí začali vyháňať do prímestských oblastí vysoké ceny bývania. Developeri stavali budovy bez ohľadu na tvár mesta, ľudia sa uzavreli do áut a mestská doprava sa nerozvíjala. Dnes v oboch mestách zúri stavebný boom. Čo sa Bratislava môže naučiť od Helsínk?

Cez domy vidieť mesto

„V Bratislave sa ľudia snažia zlepšiť si úroveň bývania. V Helsinkách poháňa výstavbu presun z vidieka a menších miest. A v druhom rade aj sťahovanie z rodinných domov do bytov s dobrou dopravnou dostupnosťou,“ porovnáva Kari Kauniskangas, výkonný riaditeľ najväčšej fínskej stavebnej a developerskej firmy YIT, ktorá pôsobí aj na Slovensku.