V komunálnom financovaní boli karty rozdané dlho. Lídrom na trhu bývala v minulosti Prvá komunálna banka. Tento status si udržala aj nasledujúcich desať rokov po tom, čo ju v roku 2000 kúpila francúzsko- -belgická Dexia a premenovala sa na Dexia banka Slovensko. Lenže od jari už slovenská Dexia nie je v zahraničných rukách a skupina Penta z nej chce mať predovšetkým retailovú banku. Opustiť pozíciu, v ktorej mala koncom vlaňajška ako klientov 86 percent miest a obcí a podieľala sa 77 percentami na ich financovaní, pôjde len pomaly. No už tento rok postupne komunálny biznis púšťa.
Po predaji Pente Dexia banke Slovensko skončili úverové linky od veľkej Dexie a musela predčasne splatiť úver aj od Európskej investičnej banky. Banku síce novými vkladmi podporili samosprávy a veľké podniky a pritiahla aj retailové vklady. No úbytok pasív sa nakoniec odrazil aj na aktívach –úvery klientom skresala o desatinu.
Pri stagnujúcich retailových úveroch scvrkla portfólio tak v samosprávach, ako aj vo verejnoprospešných podnikoch i iných podnikateľských subjektoch. Podľa informácií TRENDU slovenská Dexia ponúkla konkurenčným bankám na predaj viacero komunálnych úverov. V polročných číslach sa pokles v tejto sfére prejavil ešte mierne. Významnejší posun najskôr ukážu koncoročné čísla, väčšie obchody sa objavili až v lete.
Za prvý polrok slovenská Dexia znížila úvery samosprávam o 40 miliónov eur. Štyri pätiny tejto sumy si pripísala Slovenská sporiteľňa. V rádovo menšej miere si úvery samospráv pripísala VÚB a UniCredit Bank spolu so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou. Napriek tomu Dexia zostala na viac než miliardu eur veľkom trhu úverovania samospráv stále dominantná. Pustila len niečo vyše tri a pol percenta úverov, takže jej zostalo stále 73 percent trhu. Zo zvyšku mala koncom polroka najviac Slovenská sporiteľňa, predbehla tak VÚB banku.
