Filozofia preplneného kina, v ktorom sa voľné miesto našlo až na piaty raz, hovorí za všetko. Koľko dokáže dnešný divák ešte zniesť, čomu sa dokáže pousmiať, na čom sa neváha rehotať? Latka je najnovším filmom Brüno s obsadením Sachu Barona Cohena posunutá značne ďaleko. Možno až ku krútiacemu sa penisu, ktorý na obrovskom plátne v momente donútil dvoch ľudí odísť. Bojkotovať film Brüno však nie je opodstatnené, zdvihne sa totiž vlna tých, ktorí budú tvrdiť, že predsa obnažený penis je prirodzená vec, a na druhej strane povstanú tí, pre ktorých už narúžované ústa chlapa sú neúnosné. Tvorca niekdajšieho slávne neslávneho Borata to dobre vie. Vedia to viacerí, ktorí nepochybujú, že absurdita dnešného sveta v postave nespútaného gaya stále na plátne zaberie. Nepochybovali koniec koncov o tom ani Bono z U2, Elton John či Sting, ktorí s „Brünom“ naspievali treťotriednu záverečnú pesničku. Snímka Brüno pritom nie je voľným pokračovaním Borata, hoci mnohí podobné očakávali. Núti sa však zasmiať na rovnakých malichernostiach, infantilných, ale trefných poznámkach či gestách. Na nenáročnom deji, v ktorom sa Rakúšan Brüno, vyhodený moderátor relácie FunkyZeit, po neúspechu rozhodne dobyť Ameriku všetkým, na čom je sama postavená. Do očí bijúce návyky tamojších celebrít, predsudky verejnosti z homosexuality, agresivita národa hrajú s plánmi Brüna skvelú partičku. Akokoľvek je však film poburujúci a sála sa na jeho konci ešte stále usmieva, hoci piati diváci odišli už polovici, je novotina Brüno minimálne dostatočným úletom od otravných každodenných povinností.(rž)
pripravil – Palo Hlubina
