Figúrka ako Kotleba

Pred druhým kolom volieb predsedov samosprávnych krajov sa nenašiel nik, kto by verejne povedal, že pokladá Kotlebovo víťazstvo za možné. Predseda Smeru suverénne tvrdil, že „pán Maňka vyhrá druhé kolo bez akýchkoľvek problémov“. Aj uvážliví analytici vraveli, že na Kotlebov úspech „v druhom kole by dnes stavil iba pomätenec“. Ono to aj tak vyzeralo, lebo v prvom kole chýbalo kandidátovi Maňkovi k zvoleniu približne 700 hlasov. Po dvoch týždňoch sa jeho extrémistický protikandidát stal županom s najväčšou legitimitou – hlas mu dalo 13,47 percenta oprávnených voličov. Ostatní župani sú na tom iba horšie.

Výsledok, aký nikto nečakal, hovorí najmä o jednom: Ani ľudia, ktorí sa stavom spoločnosti zaoberajú profesionálne a odborne, netušili, že je až taký zlý. Najbližšie k realite mal terénny pracovník z Detvy Branislav Oláh, ktorý po prvom kole povedal, že Kotlebov volebný výsledok „je len slabým odvarom toho, aké nálady vládnu“. Zvolenie M. Kotlebu opäť drasticky posunulo hranice toho, s čím treba na Slovensku počítať ako s realitou a čo sa tu dá považovať za možné.