Ficova koalícia urobila to, na čo si netrúfol ani Mečiar

Tradícia sa zrodila už v roku 1994 pri vzniku tretieho kabinetu Vladimíra Mečiara a pretrvala dlhých 22 rokov. Je paradoxné, že sa prerušila práve teraz, keď dve vládne strany – Most-Híd a Sieť – by mali mať najväčší záujem na tom, aby verejnosť presvedčili, že sa nezaviazali k ničomu tajnému.

Pochybnosti o základoch

Záhada, prečo strany, ktoré vedú Béla Bugár a Radoslav Procházka, v roku 2016 urobili to, čo neurobili V. Mečiar, Ján Slota a Ján Ľupták v roku 1994, je temná nielen pre širokú verejnosť, ale aj pre politických komentátorov.

Peter Schutz si myslí, že vládne strany zmluvu utajujú preto, lebo ešte nie je hotová a majú len jej „obrys s rozpormi, ktorý akože podpísali, keďže sa kamsi nesmierne ponáhľali“. Dag Daniš sa zasa domnieva, že zmluva nebola zverejnená, lebo má zostať skrytá aj pred poslancami vládnych partají. Ich úlohou je vraj „len držať hubu a krok a nestarať sa do toho, čo si dohodli ich ,vodcovia‘“.

Aj keď sa na dôvodoch, prečo nebola koaličná zmluva sprístupnená, komentátori nezhodujú, medzi politológmi, ktorí inak nemajú nič spoločné, vládne zhoda v tom, že zmluvu je potrebné zverejniť.

Michal Horský napísal, že aj keď to nie je povinnosť, ktorú by ustanovoval zákon, patrí to k politickej tradícii a kultúre. Nezverejnenie zmluvy označil za „nie príliš uvážený krok a dôvod, pre ktorý bude vládna koalícia bitá neštandardnou politickou opozíciou“.

Zmluva, ktorá stanovuje zásady koaličnej spolupráce pri uplatňovaní moci, nemôže byť už z podstaty veci vnútornou záležitosťou zmluvných strán

Aj Soňa Szomolányi, ktorá vstup Mosta-Híd a Siete do koalície so Smerom-SD a SNS označila za praktickú aplikáciu etiky zodpovednosti, skonštatovala, že „jeden výstup novej koalície si zaslúži okamžitú kritiku – odmietnutie zverejniť koaličnú zmluvu“. Podľa nej utajovanie „posilňuje pochybnosti o základoch koaličného paktu“.

Politici ešte viac ako občania prijímajú rozhodnutia na základe racionálneho kalkulu. Ak si musia vybrať medzi dvoma zlami, vyberú si také, ktoré považujú za menšie. A práve to je v prípade nezverejnenia koaličnej zmluvy znepokojujúce.

Keď sa rozhodli zneprístupniť to, čo zverejnili Mečiar so Slotom a Ľuptákom, tak vedeli, že to bude mať silný kritický ohlas. Racionálne je to iba v prípade, ak si spočítali, že kritický ohlas po zverejnení zmluvy by bol ešte silnejší.

Vnútorná vec koalície

Podpredseda Mosta-Híd a minister životného prostredia László Solymos pôvodne tvrdil, že zmluva je vecou koaličných partnerov, a preto si nemyslí, „že by to malo byť verejné“. Po týždni kritiky sa predseda strany a podpredseda parlamentu Béla Bugár snažil nezverejnenie vykresliť ako dočasnú záležitosť: „Vzhľadom na útoky po voľbách sme si povedali, že na chvíľu to nezverejníme.“

Lenže predstavitelia najsilnejšej vládnej strany trvajú na pôvodnej verzii, že to, čo štyri vládne strany podpísali, je iba ich vnútorná záležitosť. Marek Maďarič to povedal najdôkladnejšie: „Vnútorný mechanizmus koalície je vnútornou vecou koalície, ako je aj vnútornou vecou koalície, či zverejníme mechanizmy, ktorými sa riadi.“ Treba povedať, že ani jedno, ani druhé sa za vnútornú vec koalície považovať nedá.

Koaličná zmluva má vytvoriť podmienky na vznik funkčnej vlády, zabezpečiť jej podporu v parlamente a potrebnú väčšinu pri prijímaní vládnych návrhov. Zmluva, ktorá stanovuje zásady koaličnej spolupráce pri uplatňovaní moci zákonodarnej a výkonnej, nemôže byť už z podstaty veci vnútornou záležitosťou zmluvných strán.

Keď ide o otázky verejného záujmu, verejnosť má právo vedieť, na čom sa držitelia moci dohodli. Uznala to aj dnešná vládna koalícia, ktorá si do zoznamu absolútnych priorít dala programový cieľ, ktorým je „dôsledné uplatňovanie princípov otvoreného vládnutia“.

Všetko, čo nie je tajné (pričom tajné je iba to, čo určí zákon), je verejné. Túto zásadu podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská presadzovala nielen vtedy, keď bola v opozícii, ale aj vo vláde Ivety Radičovej. V tretej Ficovej vláde pripravuje novelu zákona, ktorá má zdokonaliť a rozšíriť systém povinného zverejňovania zmlúv.

„Ak bude niekto vyňatý zo zverejňovania zmlúv, tak to musí byť jasne zdôvodnené,“ tvrdí L. Žitňanská. Nie je žiaden dôvod, aby táto zásada platila iba pre vládu, ministerstvá, štátne orgány a inštitúcie, ale neplatila pre vládnu koalíciu.

Zmluva nad zákonom

Vládne ubezpečovanie, že koaličná zmluva neobsahuje nič, čo treba utajiť, že jej nezverejnenie nie je žiadny problém, a údiv nad tým, prečo z toho opozícia a médiá robia takú významnú vec, nie sú presvedčivé, lebo sa dajú otočiť. Keď koaliční partneri nechcú nič tajiť, keď zmluva nie je problém, nech ju zverejnia, aby si každý mohol urobiť názor na jej obsah a význam. Najmä keď od B. Bugára vieme, že „v zmluve je viac, ako bolo za iných vlád“.

Verejnosť má právo sa presvedčiť, či tam nie sú ustanovenia, ktoré zasahujú do právomoci ústavných činiteľov. Pretože také ustanovenia alebo ich náznaky v predchádzajúcich koaličných zmluvách boli.

Napríklad v zmluve, ktorú v roku 2006 podpísali Smer, SNS a ĽS-HZDS, bol článok, podľa ktorého „predseda každej zmluvnej strany má právo bez súhlasu ďalších zmluvných strán