Žalobu zamietol a tento výsledok sa dal odhadnúť aj vopred. A to aj vďaka odporúčaniam generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ Yvesa Bota, ktoré zverejnil v júli.
Hoci sudcovia dvora nie sú návrhmi generálneho advokáta viazaní a môžu vo veci rozhodnúť aj v rozpore s jeho odporúčaniami, bolo by bývalo veľkým prekvapením, keby sa tak stalo aj v tomto prípade. Zdôvodnenie, prečo by mal súdny dvor slovensko-maďarskú žalobu zamietnuť, je totiž právne oveľa silnejšie ako žaloba samotná.
Väčšina spory nevyhráva
Dôvody, prečo vlády Roberta Fica a Viktora Orbána v roku 2015 odmietli akceptovať rozhodnutie ministrov vnútra členských štátov Únie o povinných kvótach na rozdelenie žiadateľov o azyl a podali proti nemu žalobu, boli mimoprávnej povahy.
Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák to povedal jednoznačne: „Úlohou vlády je reprezentovať národ. Tento národ nám dal jasne najavo, čo od nás očakáva.“ Nielen slovenská, ale aj maďarská vláda žalobou iba preniesli väčšinový postoj obyvateľstva oboch krajín do oblasti, ktorá má právnu povahu.
Lenže v práve, na rozdiel od politiky, väčšinový postoj nemá takú váhu, aby vyhrával spory. V Lisabonskej zmluve, ktorú podpísala a ratifikovala aj Slovenská republika, je paragraf 78 aj s odsekom 3, ktorý znie:
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
