V októbri 1991, keď Slovensko prežívalo hlboký otras spojený s ekonomickou transformáciou, keď sa vzmáhalo hnutie, ktoré viedol Vladimír Mečiar, vtedajší predseda KDH ponúkol svetu svoju veľkú ideu – vraj tak, ako bol porazený komunizmus, musí byť porazený aj liberalizmus. Protiliberálne ťaženie odôvodnil J. Čarnogurský vetou, že jednoducho treba „tento zápas podstúpiť v záujme skutočných ľudských hodnôt“. Povedal to v čase, keď krajina čelila hrozbám, pri akých sa kresťanskí demokrati vždy a všade spájajú s liberálmi, aby sa v spoločnosti udržala elementárna slušnosť.
Aliancia okolo Antona Chromíka a Anny Verešovej prišla so svojimi štyrmi otázkami v situácii, keď ich „tradičnú rodinu“ homosexuáli ničím neohrozovali. Ústava SR definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, registrované partnerstvo nie je uzákonené a sexuálna výchova je rovnako mierna ako naše školstvo.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
Referendum, ktoré malo slúžiť ako manifestácia väčšinovej podpory väčšinového názoru a ako poistka do budúcnosti, vyznelo kontraproduktívne. Odhalilo, že to, čo aliancia považuje za úplne najdôležitejšie, je dôležité iba pre 21,4 percenta oprávnených voličov. Na Slovensku ešte nikdy nikto nezískal pre väčšinový názor takú slabú podporu, ako sa to podarilo A. Chromíkovi a spol. Ak napriek tomu vydávajú fiasko za úspech, správajú sa ako profesionálni politici, ktorí si urobili živnosť z popierania reality.
Výsledok referenda je veľmi nepríjemný aj pre dve katolícke cirkvi, ktoré sa celou svojou váhou zasadili za jeho úspech. K rímsko- a gréckokatolíckej cirkvi sa pri poslednom sčítaní ľudu prihlásilo viac ako tri a pol milióna ľudí. Napriek bilbordom s pápežovým odporúčaním, napriek pastierskemu listu biskupov, ktorým farníkov vyzvali, aby sa referenda zúčastnili, je výsledok viac než tristný. Len na dve referendá prišlo menej ľudí ako na to, v ktorom sa cirkvi úplne angažovali. Ukázalo sa, že hranice ich vplyvu v spoločnosti ležia inde, ako sa domnievali nielen cirkvi samotné, ale aj väčšina politikov. Keďže na víkendové referendum prišlo menej ľudí ako na bezvýznamný plebiscit iniciovaný stranou Sloboda a solidarita (SaS), ide aj o ťažký cirkevný debakel.
Z Čarnogurského vojny, ktorú vyhlásil liberalizmu, v 90. rokoch napokon nič nebolo, lebo KDH muselo spolupracovať s liberálmi, aby spolu zachránili krajinu pred Mečiarom. Záchranu potrebuje Slovensko aj teraz – ak kresťania a liberáli nebudú spolupracovať, republika sa nevymaní zo stavu, v ktorom sa ocitla a ktorému politológovia hovoria únos štátu.
Autor pracuje v nadácii Zastavme korupciu.
