Fenomén Angela Merkelová: aké bude Nemecko s jej štvrtou vládou

Nemecko tak svojím spôsobom odolalo populistickej vlne volebných výsledkov ťahajúcich sa od britského referenda o vystúpení z Únie až po zvolenie amerického prezidenta Donalda Trumpa. Alebo tiež neodolalo. Štandardné strany sú síce politicky stále pevne ukotvené, ale oproti predchádzajúcim voľbám dve najväčšie strany v Bundestagu stratili až šestinu kresiel. A v parlamente bude po novom sedieť aj populistická a krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Prehra Martina Schulza

Výsledky volieb priniesli najmä oslabenie dvoch najväčších tradičných strán: s horším výsledkom pre sociálnych demokratov z SPD. Tí v dolnej komore parlamentu stratili 44 kresiel a odchádzajú do opozície. Ich volebný výsledok tesne nad 20 percentami je najhorší v histórii strany. Predzvesťou osudu sociálnych demokratov bola už májová prehra SPD v domovskej spolkovej krajine volebného lídra strany Martina Schulza, v Severnom Porýní–Vestfálsku. Tam už niekoľko mesiacov vládne CDU s liberálmi.

„M. Schulz tvrdo pracoval, ale nedokázal snahu premeniť na dostatok hlasov. S Merkelovou vychádza až príliš dobre,“ zdôvodňuje pre TREND príčinu toho, prečo ho voliči do kresla kancelára neposunuli, novinár na voľnej nohe Timon Mürer. Príkladom môže byť televízny duel M. Schulza s A. Merkelovou, v ktorom medzi nimi divák len ťažko našiel rozdiel.

Ešte viac ako SPD sa oslabili kresťanskí demokrati z CDU/CSU. Ale nie až tak, aby kvôli tomu s predstihom neskončili znova prví. Naopak, liberáli z FDP sa do parlamentu po štyroch rokoch znovu vracajú, keď získali viac ako desatinu hlasov. Posilnili sa najmä na kritike Merkelovej politiky otvorených dverí pre migrantov, finančnej podpory Grécka a sankcií voči Rusku za inváziu na Ukrajine. No narástli aj populisti z Alternatívy pre Nemecko. Tí sa stali treťou najsilnejšou stranou v krajine hlavne na odpore voči moslimským imigrantom. A to volebná účasť dosiahla vysokých viac ako 76 percent, čo malo pomáhať skôr tradičným stranám.

Avšak ako sa moderná spoločnosť fragmentuje, tak sa i v niektorých vyspelých demokraciách postupne zvyšuje počet politických strán v parlamente. Nemecko ich po novom má už šesť.

Zdroj: Trend.sk

Prichádza koalícia Jamajka

Nemecký volebný systém je podobne ako slovenský proporčný, ale o zhruba polovici z príslušného počtu kresiel v parlamente rozhoduje väčšinové hlasovanie v 299 volebných obvodoch. Ak strana v obvodoch získa viac mandátov, ako jej prislúcha podľa celkovo získaných percent, obsadzuje aj tieto „mandáty navyše“ a ostatným stranám sa ďalšie kreslá proporčne dorovnajú.

V Bundestagu aj vďaka tomuto systému bude sedieť po novom až okolo sedemsto zákonodarcov. Podobne ako na Slovensku je v Nemecku na vstup do parlamentu potrebné päťpercentné kvórum.

Volebné výsledky teraz umožňujú vytvoriť vládu len dvomi spôsobmi: pokračovaním (oslabenej) veľkej koalície alebo takzvanou koalíciou Jamajka, nazvanou podľa farieb jamajskej vlajky. Čierna, žltá a zelená farba symbolizujú CDU/CSU, FDP a Zelených. Najpravdepodobnejšia sa javí práve Jamajka, keďže M. Schulz v povolebnej reči a následne i v televíznej diskusii ohlásil koniec „veľkej koalície“ s kresťanskými demokratmi.

Možnosťou je aj menšinová vláda CDU/CSU, ktorá by pre konkrétne politické návrhy vždy hľadala konkrétnu parlamentnú väčšinu. To však zasa odmieta A. Merkelová, pretože chce pre Nemecko najmä politickú stabilitu.

Sociálni demokrati dosiahli cez víkend svoj najhorší volebný výsledok v histórii

Koaličné rokovania v Nemecku tradične trvajú dlhé týždne a zahŕňajú aj programové vyhlásenie novej vlády. Keďže tentoraz budú zahŕňať v mnohom protichodné názory liberálov a Zelených, napríklad v európskej či environmentálnej politike, rozhovory o novom vládnom kabinete sa nemusia skončiť ani do novembra.

Nacionalisti v parlamente

Predvolebná kampaň bola v Nemecku skôr nemastná-neslaná. Jedinou výraznejšou témou bola