Fed otočil kormidlo

K posilneniu dolára po prvý raz od vlaňajšieho mája pod 135 centov/EUR prispelo rozhodnutie Fedu zvýšiť diskontnú sadzbu o štvrť percentného bodu na 0,75 %, ktoré je začiatkom procesu „normalizácie“ menovej politiky. Zatiaľ nemožno hovoriť o sprísňovaní menovej politiky v pravom zmysle slova (teda o brzdení hospodárskej expanzie), skôr o postupnom ústupe od extrémne stimulačného nastavenia menových podmienok. Toto rozhodnutie teda nie je reakciou na obavu z toho, že by sila hospodárskeho oživenia v zámorí predstavovala akútne riziko pre zrýchlenie inflácie. Skôr to možno vnímať ako priznanie Fedu, že zotavenie ekonomiky napreduje dostatočne na to, aby sa mohla postupne skončiť extrémne uvoľnená menová politika, ktorú zaviedol Fed vlani ako dočasné premostenie obzvlášť vážnej recesie.

Pre Európu je to signál, že ak bude napredovať zámorské oživenie doterajším tempom, za postupným zotavením rastu na starom kontinente bude nasledovať „normalizácia“ menovej politiky aj v prípade Európskej centrálnej banky (ECB). Tento proces ústupu od extrémne uvoľnenej menovej politiky sa začal už v decembri, keď ECB skončila s poskytovaním 12-mesačných refinančných pôžičiek. Po postupnom priblížení krátkodobých trhových úrokových sadzieb EURIBOR k úrovni kľúčovej sadzby ECB (1 %) by mal v druhom polroku postupne dozrieť čas aj na prvé zvýšenie základnej úrokovej sadzby ECB.