Fed menovú politiku uťahuje, ECB uvoľňuje

Americký Fed vlani ukončil program nakupovania cenných papierov s cieľom podporiť rozbeh ekonomiky a v decembri po prvýkrát od roku 2006 zvýšil základnú úrokovú sadzbu. Európska centrálna banka (ECB) takzvané kvantitatívne uvoľňovanie predĺžila, úroky drží okolo nuly a naznačuje aj ďalšie pripravované opatrenia na podporu úverovania a ekonomickej aktivity na starom kontinente.

Hospodárska situácia v Amerike a Európe sa totiž podstatne líši. Kým miera nezamestnanosti v USA klesla už na sedemročné minimum a je len päťpercentná, na starom kontinente je podiel ľudí bez práce už viac ako päť rokov dvojciferný. Kým v Amerike priemerný pokrízový hospodársky rast dosahuje okolo 2,5 percenta ročne, eurozóna napredovala len jednopercentným tempom.

Z bližšieho pohľadu je preto rozdiel v prístupe centrálnych bánk, ktoré sa ekonomiku snažia buď podporovať, alebo tlmiť, opodstatnený. Neočakávané zmeny v protichodnej politike však môžu medzi brehy Atlantiku priniesť aj turbulencie.

ECB váhala, a preto je na dne

No na situáciu sa dá pozerať aj z opačného uhla. Teda tak, že rozdielne hospodárske výsledky Ameriky a EÚ môžu prameniť z rôznych prístupov k menovej politike. Americký Fed reagoval v čase finančnej a hospodárskej krízy rýchlejšie a agresívnejšie. To finančným trhom dodalo istotu a ekonomika sa v Spojených štátoch rýchlo znovu naštartovala. Európska centrálna banka s podpornými opatreniami, naopak, skôr váhala a svoje kľúčové úrokové sadzby aj predčasne zvyšovala.

Dva rôzne prístupy centrálnych bánk opisujú aj ekonómovia z americkej univerzity v Princetone. Podľa nich boli reakcie finančných trhov na zníženia sadzieb v Európe negatívne, čo podporuje hypotézu o činnosti ECB, ktorá v boji proti kríze prichádzala v príliš malom a príliš neskoro. Frankfurt sa podľa ekonómov priveľmi zaoberal hrozbou rastu inflácie, kvôli čomu finančným trhom nikdy nedodal také uistenie, aké očakávali.

Jeden novinár aktivity ECB na jej tlačovej konferencii prirovnal k „fúkačke, ktorá sa snaží zahnať blížiaci sa deflačný tank“. „Kvôli taktike obzerania sa späť ECB krízu zle prečítala a bude spájaná s dedičstvom slabého hospodárskeho oživenia a zakorenených deflačných tendencií,“ píšu výskumníci. Inflácia sa v eurozóne pohybuje okolo nuly už zhruba dva roky. A aj preto je blízko nuly stále aj európska základná refinančná úroková sadzba – pretože cieľ centrálnej banky pre rast cien je blízko dvoch percent.

Harvardský profesor Martin Feldstein vidí rozdiel aj v tom, že Európa na rozdiel od Spojených štátov nemá také