Falošný zázrak. Štát si verí. Firmy však mátajú vysoké ceny energií a krajinu hrozba bankrotu

Divadlo vyrážajúce dych, vyšperkované oslavnými titulkami v médiách po celom svete. Otvárací ceremoniál letných olympijských hier v roku 2004 vytvoril dokonalú ilúziu Grécka ako úspešnej krajiny.

Moderného štátu, ktorý nemá problém organizovať nákladné športové divadlo, hoci len začiatkom tisícročia prijal spoločnú európsku menu. Grécko bolo svojím spôsobom vlajkovou loďou Európskej únie. Svetlý príklad toho, že orientácia na Brusel prináša bohatstvo a prosperitu. Zlomovým okamihom bolo prijatie eura.

Spoločná mena otvorila relatívne chudobnému štátu prístup k neobmedzenému množstvu úverov. Stačilo trochu sfalšovať oficiálne štatistiky a bezbrehé rozdávanie peňazí sa mohlo začať. Od bezplatnej verejnej dopravy pre vybrané skupiny obyvateľstva cez razantné zvyšovanie dôchodkov až po odstupné vo výške niekoľkoročných platov v prípade prepustenia zo štátneho úradu.

Finančné trhy grécke rozhadzovanie dlhé roky netrápilo. Prijatím spoločnej meny sa malá ekonomika ocitla v elitnom klube bohatých štátov. Začiatkom tisícročia sa v ekonomických kruhoch zdalo máločo menej pravdepodobné ako krach niektorého člena eurozóny.

Nástup finančnej krízy všetko zmenil. Príliš zadlženej gréckej ekonomike investori prakticky zo dňa na deň odmietli požičať. Krajinu nakoniec zachránila takzvaná veľká trojka: Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka. Poskytli jej úvery za miliardy eur výmenou za tvrdé reformy a drakonické šetrenie.

Nepríjemná podobnosť

Slovenský ekonomický príbeh začína čoraz viac pripomínať grécku cestu. Predchádzajúca vláda v snahe udržať sa pri moci razantne zvyšovala dôchodky, pre vybrané skupiny obyvateľstva zaviedla bezplatnú vlakovú dopravu. Súčasná dosluhujúca vláda prudko zvýšila rodinné prídavky. S príchodom volieb obnovila obedy zadarmo a v parlamente čakajú na schválenie ďalšie miliardové výdavky. Prvé problémy nezodpovedného hospodárenia vidieť už dnes.

„Slovensko si koncom roka 2022 požičiavalo drahšie ako Španielsko, čo sa naposledy krátkodobo stalo v roku 2015, dlhodobejšie ešte v roku 2010,“ hovorí analytik Tatra banky Tibor Lörincz. Domáca ekonomika je posledné roky na chvoste európskeho rebríčka dlhodobej udržateľnosti verejných financií. To znamená, že krajina nemá dosť peňazí na pokrytie všetkých záväzkov a raz na to škaredo doplatí. Otázka je len to, kedy sa to stane.

„Myslím si, že sa nedá úplne presne stanoviť ten moment, keď príde k narušeniu dôvery trhov,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Pri udržaní súčasne nastaveného kurzu nezodpovedného míňania to podľa ekonóma môže byť skôr, ako sa verejnosť nazdá. Európska centrálna banka z dôvodu vysokej inflácie ukončila éru lacných peňazí. Prípadný rast averzie voči riziku prinesie slovenskej ekonomike výrazne drahšie pôžičky. „V extrémnom prípade nám investori nebudú ochotní požičať, čo by mohlo vyústiť do bankrotu za predpokladu, že nás podobne ako Grékov nezachránia medzinárodné inštitúcie,“ varuje S. Pánis.

Ignorovanie zlých štatistík

Slováci si na rozdiel od Grékov, ktorí boli v minulosti nezodpovední, nedovolia falšovať štatistky. Nepríjemné čísla rozpadnutá koalícia jednoducho ignoruje. Slovenská ekonomika v súčasnosti čelí dvom podceňovaným rizikám – nepríjemnej kombinácii klesajúcej priemyselnej produkcie a rastúcej spotreby domácností.

Padajúca výroba miestnych podnikov spôsobí počas najbližších mesiacov mierny rast nezamestnanosti. Naopak, čoraz väčšie útraty ľudí v obchodoch pomôžu v časoch rastúcich cien energií udržať počet pracovných miest v sektore služieb. Napriek tomu to nie je dobrá správa. Ľudia totiž nakupujú na úkor vlastných úspor. Prichádzajú tak o finančný vankúš na zvládnutie naozaj vážnych ekonomických problémov.

Zdroj: TASR

Oba ignorované problémy majú potenciál poslať krajinu do tvrdej recesie. Domáce podniky v súčasnosti vyrábajú menej najmä z dôvodu nedostatku čínskych súčiastok a drahých energií. Naozaj vážne komplikácie môže spôsobiť až zásadnejší pokles nových objednávok. V časoch vysokej inflácie, keď čoraz viac zamestnancov míňa zarobené peniaze na bežnú spotrebu, je to pomerne vážna hrozba.

Na rozdiel od minulosti slovenská ekonomika neustojí razantnejšiu vlnu prepúšťania. Príliš veľa ľudí nemá dostatočné úspory na dlhodobé zvládnutie nezamestnanosti. Väčšina pracujúcich má najmä vysoké dlhy. Záväzky slovenských domácností od roku 2012 do roku 2021 stúpli z 28 na 48 percent HDP. O niečo lepšie sú na tom dokonca aj talianske domácnosti, ktoré mali pred dvoma rokmi dlhy na úrovni 43 percent HDP, české dokonca len 34 percent.

Vyjadrené v peniazoch, záväzky slovenských domácností v priebehu desiatich rokov stúpli z necelých 21 na 47 miliárd eur. Z dôvodu rastúcich úrokových sadzieb začne mať čoraz viac ľudí problémy so splácaním úverov na bývanie. Väčšina klientov bánk stále spláca hypotéky s jednopercentným úrokom. Pri takejto nízkej sadzbe má stotisícová hypotéka na 30 rokov mesačnú splátku 322 eur.

Mnohým dlžníkom sa však v najbližších mesiacoch skončí fixácia nízkej sadzby a väčšina bánk automaticky zvýši úrok z jedného na štyri percentá. Výsledkom je zvýšenie mesačnej splátky o 200 eur, až na 522 eur. Zvyšovaniu splátok úverov na bývanie čelí slovenský finančný trh po prvý raz vo svojej histórii. Aj pre zamestnaných ľudí je v časoch vysokej inflácie extrémne náročné splácať banke čoraz viac peňazí. Katastrofa v podobe straty zamestnania pripraví značnú časť verejnosti o strechu nad hlavou. Slovensko si preto na rozdiel od minulosti nemôže dovoliť prudký nárast počtu ľudí bez práce.

Nebezpečný optimizmus