V týchto dňoch rezonuje na celom svete šport. Ak sa v tejto súvislosti poohliadneme po slovenskom umení, celkom prirodzene sa nám vybaví Július Koller, od smrti ktorého uplynulo v týchto dňoch päť rokov. Šport bol dôležitou súčasťou jeho umeleckého programu a aj jeho prostredníctvom rozohrával svoje známe „univerzálne kultúrne situácie“. Jednou takou je aj tá na obrázku. Je na nej J. Koller hrajúci tenis, čo nebola žiadna póza – bol totiž športovec, hral tenis i stolný tenis a šport bol pre neho vzorovým vyjadrením kultúrnej komunikácie. Hru vnímal ako slobodnú, demokratickú doménu založenú na princípoch fair play. Bol však aj mystifikátor a mediátor svojho špecifického umeleckého terénu, kde pokorne, slušne a s absolútnym zmyslom pre spravodlivosť a radikálnym „ťahom na bránu“ rozvíjal svoj autorský koncept. Pamätníci dodnes spomínajú na jeho tenisový zápas so známym americkým výtvarníkom Frankom Stellom na výstave Danuvius 68. Nebolo to však len odvážne gesto plachého športovca/umelca, pre J. Kollera sa stal podľa A. Hrabušického zásadným princíp osvojovania, teda privlastnenia si všetkého ako predmetu umeleckej tvorby. Umením sa tak mohlo stať čokoľvek, čo umelec zo sveta vyčlení a pomenuje. V rámci svojej prvej samostatnej výstavy začiatkom 70. rokov sa tak športová kulisa – pingpongový stôl – stala súčasťou performancie – návštevníci si s Kollerom mohli zahrať. Odvtedy túto situáciu zopakoval neraz v rôznych podobách, krátko pred svojou smrťou napr. na veľtrhu umenia v Bazileji, kde stolný tenis hral s vlastným odrazom v zrkadle nainštalovanom namiesto siete. Akokoľvek banálne to môže vyzerať, J. Koller to vždy bral ako zásah umelca do reality, ako spontánny presun života do umenia.
Univerzálna Fyzkultúrna Orientácia (U.F.O.) (Tenisové maliarstvo – maliarsky tenis), 1972, foto: Květoslava Fulierová, ČB fotografia na papieri, 28,4 x 19,4 cm. Z archívu Květoslavy Fulierovej a Spoločnosti Júliusa Kollera. Vystavené v rámci výstavy Spirits of Internationalism vo Van AbbeMuseum, Eindhoven.
