Energetické spoločnosti v EÚ budú platiť extra dane z nadmerných ziskov
Ministri členských krajín EÚ zodpovedných za energetiku na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli prijali balík opatrení na upokojenie energetickej krízy vrátane zdanenia nadmerných ziskov spoločností dodávajúcich fosílne palivá. Dohodu o zastropovaní cien plynu však na tomto rokovaní nedosiahli.
Ministri odsúhlasili návrhy Európskej komisie, ktoré by mohli pomôcť získať vyše 140 miliárd eur na pomoc ľuďom a podnikom postihnutým krízou. Zahŕňajú daň z neočakávaných nadmerných ziskov spoločností vyrábajúcich alebo rafinujúcich ropu, plyn a uhlie.
K ďalším prvkom plánu patrí dočasný strop tržieb nízkonákladových výrobcov elektriny z veterných, zo solárnych a z jadrových zdrojov, ako aj povinnosť pre 27 členov eurobloku znížiť spotrebu elektriny aspoň o päť percent počas špičky.
„Toto je len prvá časť skladačky a okamžitá záplata,“ opísal situáciu český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela, ktorý rokovaniam predsedal. Zdôraznil, že balík protikrízových opatrení sa pri tomto nesmie zastaviť, lebo EÚ je v energetickej vojne s Ruskom a zima sa blíži.
Preto treba konať hneď teraz. Koncom septembra skupina pätnástich členských krajín EÚ vrátane Slovenska vyzvala Európsku komisiu, aby čo najskôr navrhla strop veľkoobchodných cien plynu s cieľom pomôcť domácnostiam a podnikom, ktoré bojujú s vysokými cenami energií. Komisia však v analýze varovala, že takýto strop by mohol oslabiť schopnosť EÚ zaistiť si dostatok dodávok plynu na svetovom trhu.
V Európe je zhoda, že jednotný trh EÚ treba chrániť počas kríz
Ministri a ich zástupcovia diskutovali v Rade EÚ pre konkurencieschopnosť v Bruseli o návrhu núdzového nástroja pre jednotný trh (SMEI), o návrhu nariadenia o ekodizajne udržateľných produktov (ESPR) a odolnosti jednotného trhu v kontexte vojny na Ukrajine. Informoval o tom dosluhujúci štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Ján Oravec.
Spresnil, že ministri hľadali spôsob, ako zabrániť narušeniu jednotného trhu počas krízových období. Rada ministrov ocenila návrh SMEI, ktorý predložili len desať dní predtým, s tým, že spoločný trh je jedným z hlavných prínosov EÚ.
„To, čo sa nám páčilo, je návrh na urýchlenie procesu uvádzania produktov a služieb na jednotný trh počas kríz odstraňovaním existujúcich bariér a napríklad aj zjednodušením verejného obstarávania,“ priblížil J. Oravec. Podľa neho si však členské štáty počas kríz neželajú viac centralizovaných úprav zo strany eurokomisie, ako je potrebné na jednotnom trhu, lebo trh a jeho hráči majú dosť schopností na to, aby čelili krízam.
Zahraničné investície a bezpečnosť
Rizikové investície s podielom zahraničného investora na základnom imaní podniku alebo hlasovacích právach vo výške viac ako 25 percent bude môcť po súhlase vlády Ministerstvo hospodárstva SR zakázať.
Pri kritických investíciách, ktoré by mohli ovplyvniť základné funkcie štátu, bezpečnosť alebo verejný poriadok, bude štát preverovať zahraničné investície už od hranice desiatich percent podielu. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý schválila vláda. Zákon umožní aj firmám, aby samy požiadali o previerku zamýšľanej zahraničnej investície.
Verejná správa bude šetriť energie
Opatrenia, ktoré umožnia významné rýchle i dlhodobé úspory, sú obsahom záväzného materiálu pre orgány verejnej správy, ako ušetriť na spotrebe energií. Je medzi nimi napríklad zníženie teploty vykurovania, inštalácia LED osvetlenia či nariadená práca z domu.
Návrh z dielne Ministerstva životného prostredia SR schválila vláda. Dovedna trinásť opatrení si majú jednotlivé orgány verejnej správy nakombinovať -podľa špecifických podmienok, spoločným cieľom je ušetriť 15 percent energie oproti úrovni spred pandémie.
Brusel odporúča vládam reformovať minimálny príjem
Európska komisia vyzvala členské štáty EÚ, aby zmodernizovali systémy minimálneho príjmu v rámci dlhodobého záväzku znižovania chudoby a sociálneho vylúčenia v Európe. Predstavila možnosti, ktoré by mali štáty využiť, aby zefektívnili systémy minimálneho príjmu tak, aby ľudí chránili pred chudobou a podporovali integráciu tých, ktorí môžu pracovať, do trhu práce.
Minimálny príjem slúži podľa eurokomisie ako odrazový mostík k lepším možnostiam začlenenia a získania zamestnania. Dobre navrhnuté systémy minimálneho príjmu pritom vytvárajú rovnováhu medzi zmierňovaním chudoby, stimulovaním práce a zachovaním udržateľných rozpočtových nákladov.
Podľa návrhu EK by mali záchranné sociálne siete naplno využiť potenciál zelenej a digitálnej transformácie na zlepšenie postavenia a zvýšenie aktivity znevýhodnených ľudí na trhu práce.
Menová politika ECB polemicky
Guvernér talianskej centrálnej banky Ignazio Visco varoval pred príliš agresívnym sprísnením menovej politiky v eurozóne. „Rastúca inflácia ide teraz ruka v ruke s náhlym zhoršením rastových vyhliadok,“ uviedol I. Visco, ktorý je členom Rady guvernérov Európskej centrálnej banky.
Varoval pred rizikom recesie vinou zvyšovania sadzieb. Väčšina predstaviteľov ECB však ďalej podporuje rýchle sprísňovanie menovej politiky. Mnohí požadujú ďalšie zvýšenie sadzieb o 75 bázických bodov. Podľa I. Visca sa ECB nemá príliš obzerať, čo robia iné centrálne banky, a zmenšovať svoj manévrovací priestor.
Štátny tajomník Peter Švec
Vláda vymenovala za nového štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR Petra Šveca, keď predtým odvolala z funkcie štátnych tajomníkov Jána Oravca a Karola Galeka.
P. Švec bol riaditeľom vonkajších vzťahov trnavskej automobilky Stellantis. Kariéru začínal v 90. rokoch ako redaktor týždenníka TREND, pracoval na Ministerstve financií SR, v Slovenskej sporiteľni a spoločnosti Heineken.
Nová energetika plodí stagfláciu
Energetická diverzifikácia s cieľom odstrihnúť sa od ruských zdrojov by mohla trvať roky. To znamená riziko dlhšie trvajúcej stagflácie, teda ekonomickej stagnácie a vysokej inflácie zároveň.
Európe dokonca hrozí recesia. Uviedol to prezident Svetovej banky David Malpass v prejave na pôde Stanfordovej univerzity v USA.
1,8 percenta
HDP Slovenska by mal tento rok vzrásť o 1,8 percenta a v roku 2023 klesnúť o percento, myslí si Národná banka Slovenska. Podľa prognózy Ministerstva financií SR by však mal byť rast 1,9 percenta v tomto a 0,6 percenta v budúcom roku.
10 percent
Medziročná inflácia v eurozóne sa v septembri zrýchlila na nový rekord 10,0 percenta z úrovne 9,1 percenta v auguste. Vyplýva to z rýchleho odhadu štatistického úradu Európskej únie Eurostat. Ceny energií zrýchlili rast až na 40,8 percenta.
- 0,6 percenta
Americká ekonomika v druhom štvrťroku medziročne klesla, a to už druhý kvartál po sebe. Podľa revidovaných údajov ministerstva obchodu bol tento pokles 0,6 percenta. Väčšina ekonómov verí, že to ešte nie je recesia.
46. priečka
V rebríčku Globálneho inovačného indexu Svetovej organizácie duševného vlastníctva Slovensko kleslo o deväť miest a je na 46. priečke zo 132 posudzovaných krajín. Úrad priemyselného vlastníctva SR nevie s určitosťou prečo.
Ďalšie dôležité správy
