Slovensko sa zatiaľ precedentnej kauzy nedočkalo. Lukratívny štátny majetok – napríklad Bratislavský hrad, Bojnický zámok či účet ministerstva na platy úradníkov žiadny exekútor neobstavil. Právny stav, ktorý by umožňoval niečo podobné, trval totiž len niekoľko dní.
Slovensko si tak na podobný precedens, aký nedávno zažili v Česku, ešte musí počkať. Na konci januára mesto Praha pre dlh 163-tisíc korún získalo záložné právo a hrozbu dražby na všetok nehnuteľný majetok vrátane Karlovho mosta a Václavského či Staromestského námestia. Kauza bola dôsledkom nedôslednej úradníčky magistrátu, ktorá neposlala 163-tisíc českých korún, ani keď povinnosť zaplatiť odobril súd takzvaným platobným rozkazom. Prípad následne rozprúdil debatu, ktorá by bola v mnohom osožná aj na Slovensku. Situáciu z deväťdesiatych rokov, keď dlhy štátu nikto neplatil a ani sa nedali vymôcť, nahradila súčasnosť s tvrdými praktikami vymáhania až za hranicou „právneho či sociálneho štátu“.
Slovensko si ochranu štátneho majetku ošetrilo expresnou novelou exekučného poriadku. Väčšina taxatívne vymenovaného majetku je znova chránená absolútne. Vyčlenila sa však malá časť chránená „iba“ relatívne. Na hrady, ministerské budovy (nehnuteľnosti) alebo príjmy štátneho rozpočtu si exekútori nesiahnu. Ale mohli by sa pokúsiť vydražiť ministerské autá, televízory, nábytok, prípadne peniaze na špecializovaných účtoch. Hnuteľný majetok bude pre exekútorov dosiahnuteľný až vtedy, ak správca (ministerstvo či iná štátna inštitúcia) nevyužije možnosť obrátiť sa na súd, alebo neuspeje s dokazovaním, že ide o majetok hodný ochrany vo verejnom záujme.
Boj o vymáhanie peňazí od štátu bude zložitý a zdĺhavejší, ale nie úplne nemožný proces. Nevyhnutná bude kombinácia troch faktorov. Taká oprávnená osoba, ktorej štát dlhuje dosť peňazí na to, aby ochotne financovala zdĺhavý spor. Ambiciózny exekútor túžiaci po zviditeľnení, ochotný „hrabať sa“ v majetku štátu až do nálezu peňazí či dostatočne hodnotného „len“ relatívne chráneného majetku. A nakoniec sudca ochotný rozhodnúť, že nejaké televízory alebo autá či špecializované účty štátnych inštitúcií nie sú nevyhnutné hodné ochrany v mene „udržania funkcií štátu“.
