Zvykne sa vravieť, že evolúcia už človeka neovplyvňuje. Naozaj sa zdá, že ľudstvo sa vymanilo z pôsobenia prírodných síl: priemerný vek v porovnaní so starými Grékmi vyrástol na štvornásobok, IQ testy hovoria o raste inteligencie, atléti posúvajú športové rekordy...
V skutočnosti však ide o omyl, podobne ako kedysi presvedčenie, že Zem je stredom vesmíru. Od predkov, ktorí pred 40-tisíc rokmi dorazili z afrických saván do Európy, sa až tak veľmi nelíšime. Stále platí definícia francúzskeho osvietenca Françoisa M. Voltaira: „Človek je jediný tvor, ktorý vie, že musí zomrieť“. Rovnako sa bojíme konca a pochovávame svojich blízkych ako oni už pred 130-tisíc rokmi. Ani ľudská individualita sa nezmenila. Chceme a musíme byť lepší ako ostatní, pretože hlboko v sebe nosíme poučku zo saván: „Ako rýchlo treba utekať, aby vás nezožral lev? Rýchlejšie ako tí, čo bežia vedľa vás.“
Sociálna inteligencia
Aké danosti teda modernému človeku nadelila evolúcia? Takmer 99 percent z miliónov rokov ľudských dejín sa odohralo na savanách, v malých tlupách lovcov a zberačov. Človek sa od primátnych súkmeňovcov neodlíšil len vzpriamenou chôdzou a mozgovou kôrou, ale aj vysokou „sociálnou inteligenciou“. Evolúcia mu doladila schopnosť „čítať“ jeden druhého, vcítiť sa do situácie iných, majstrovsky klamať, intrigovať, nájsť si spojencov i priateľov. Ľuďom sa dokonca v mozgovej kôre ako jediným primátom vyvinula oblasť špecializovaná na rozpoznávanie tvárí.
„Predpokladáme, že podiel mozgu vyčlenený na sociálnu interakciu sa zvyšuje podľa veľkosti sociálnej skupiny, v ktorej žijeme. To je schopnosť, akú nemá žiaden tvor,“ hovorí profesor biológie a neurológie na Stanfordskej univerzite Robert M. Sapolsky. Dnešnú podobu sme získali po ústupe ľadovcov pred 18-tisíc rokmi a ďalší vývoj sme vzali do vlastných rúk.
Hlúpneme či nie?
Prví „protogenetici“ začali experimentovať s divými zvieratami a rastlinami a približne pred 12-tisíc rokmi vzniklo poľnohospodárstvo. Možnosť skladovať a distribuovať potravu otvorila cestu k civilizácii.
Vtedy si ľudské spoločenstvo trochu „uľavilo“ od tlaku prírodného výberu. „Ale pozor, život v komunite oslabil selektívny tlak. Ako sa zvýšila podpora spoločností, znížila sa potreba vynakladať inteligenciu, aby sme prežili,“ upozorňuje profesor Gerald R. Crabtree zo Stanfordskej univerzity. Dôsledok? Aj menej zdatní jedinci mohli šíriť svoju genetickú výbavu, čo nevyhnutne znížilo kvalitu populácie. „V mnohých aspektoch považujeme selekčný tlak za nehumánny. Preto sa utlmuje prírodný výber, aspoň ten negatívny,“ súhlasí prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny LF UK Peter Celec.
Možno v tom čase naozaj vyklíčili prvé semienka „ľudskej hlúposti“, civilizácia však napredovala ďalej. Jedným z vysvetlení je prudká socializácia, ktorá kompenzovala „horšiu genetiku“. Správcovia riadili komunitu, remeselníci zdokonaľovali produkty, roľníci zvyšovali výnosy. Objavilo sa čosi, čo v roku 1817 opísal anglický ekonóm David Ricardo v teórii komparatívnych výhod –špecializácia na produkciu s čo najnižšími nákladmi. K tomu pribudol obchod, ktorý dovolil riešiť vzťahy medzi skupinami bez konfliktov.
Vytvorila sa unikátna spätná väzba –človek začal meniť okolitý svet a ako súčasne reagoval na jeho pohyb, ďalej to rozvíjalo jeho schopnosti. Hľadanie komparatívnych výhod vyvolalo potrebu združovať sa do miest, čo prinieslo nové podnety. Babylonský vodovod a nepodarená veža boli len začiatkom dlhej série prevratných inovácií. Urbanizácia vyvrcholila o pár tisícročí neskôr – presne v roku 2003. Vtedy mestské obyvateľstvo prevládlo nad „vidiečanmi“ a pravekí lovci a zberači sa zmenili na „homo urbarum“.
Keď prišla veda
„Veda, najnovší ľudský vynález, dovoľuje prekonať takmer všetky limity stanovené evolúciou. Naplno rozvinula schopnosť ľudí abstraktne myslieť,“ napísal R. M. Sapolsky.
Abstrakcia a objektivita vedeckých faktov dovoľujú uvažovať aj o veciach, ktoré ľudské oko nikdy neuvidí – o kvantovej mechanike, nanotechnológiách či DNA. Myslíme v časových rozpätiach, aké nemajú obdobu. Už pravekí hominidi boli výnimoční vďaka pamäti. Mala však limity, možno dve-tri generácie. Dnes dovidíme až k začiatkom života či vesmíru a poznáme odpovede na otázky stovky miliónov rokov dopredu.
Prvým praktickým prejavom vedy bola záplava technológií priemyselnej revolúcie. Vznikli nové profesie, ktoré vyžadovali ďalej rozvíjať abstraktné princípy, nehovoriac o dnešných informačných technológiách. Dostatok potravín a energie umožňujú stúpať po pyramíde potrieb amerického psychológa Abrahama H. Maslowa až k vrcholu, kde vládne sebarealizácia.
Život na novej planéte
Potenciál priemyselnej revolúcie sa v súčasnosti vyčerpal a ani príchod informačných technológií na tom veľa nezmenil. Vstupujeme do inej éry – nielen spoločenskej, ale aj prírodnej (ekologickej).
Na začiatku priemyselnej revolúcie žila na svete miliarda ľudí, dnes je to sedemnásobok. Vyspelý svet starne a Európu i USA budú časom nasledovať aj ázijskí obri. Priemysel bude pri pokračovaní v nastúpenej trajektórii potrebovať v polovici storočia trojnásobne viac surovín ako dnes. A čo je najhoršie – o slovo sa hlási klimatická zmena. O dvesto rokov sa môže priemerná teplota zvýšiť o šesť až osem stupňov Celzia. Hlasy spochybňujúce prognózy klimatológov na tom nič nezmenia.
Doterajšie zmeny prírodných podmienok využila evolúcia na naše zdokonalenie. Aj tentoraz by mohla pomôcť. „Veľká migrácia a možnosti cestovať po celom svete výrazne menia situáciu. Čoraz viac sa približujeme k ideálnej tzv. panmixii, keď je možné vymieňať si genetickú informáciu s ktorýmkoľvek jedincom. Vytvárajú sa úplne nové kombinácie genetických variantov. O tom je evolúcia – genetická variabilita je kľúčová pre prežitie jedinca i populácie ako celku,“ hovorí P. Celec.
Dôležité slovo dostane veda, a nielen tým, že raz možno dokáže podporiť evolúciu umelými zásahmi do genetickej výbavy človeka. Aj skeptik profesor G. R. Crabtree vkladá do technologického rozvoja veľké nádeje: „Môžeme si byť istí, že akumulácia vedomostí sa urýchli. Pomôže riešiť aj zložité sociálne problémy eticky prijateľným spôsobom.“ Niektoré technológie pre budúcnosť už sú k dispozícii, mnohé treba v najbližších desaťročiach vymyslieť.
Päť veľkých výziev pre vedu a biznis
- Predlžovanie veku tak, aby aj storoční zostali ekonomicky aktívni. Využitie genetiky v liečbe a zlepšovaní kondície.
- Zlepšovanie fyzických možností ľudí. Plnohodnotný život pre telesne postihnutých.
- Zvyšovanie inteligencie a vzdelanie pre každého.
- Bezuhlíková produkcia, energetika, elektromobilita a čisté inteligentné mestá.
- Suroviny z morského dna a kozmu. Komerčné využitie blízkeho vesmíru.
(Jednotlivé výzvy rozoberie TREND v seriáli Vývoj superčloveka v nasledujúcich číslach)
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 50-51/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Foto - Profimedia.cz
