Euroúradníci vymysleli, eurovkladatelia zaplatia

Dedičstvo, peniaze z predaja bytu či firmy, vyplatené poistky alebo dlhoročné úspory. Peniaze na účtoch, ktoré mali Cyperčania a presiahli zákonom chránený limit stotisíc eur, mohli mať rôzne menovky. Trebárs i tú podľa tamojších zvykov bežnú „na dom“, lebo správny otec by mal dcére nasporiť na bývanie. Škrtanie úspor na záchranu bankového sektora preto trápi aj obyčajných Cyperčanov, nielen bohatých Rusov. No až teraz, keď sa do kómy dostali cyperské banky a za ich choroby budú platiť ich vkladatelia, aj svet pochopil, o čom sa už takmer rok hovorí. Problémové finančné domy už nemusia zachraňovať štáty, na rad prídu aj samotní klienti. A to nielen tí, ktorí vlastnia cenné papiere, ale aj sporitelia, ktorí si v banke „len“ uložili svoje peniaze.

Takzvaný bail-in, povinné zapojenie veriteľov do záchrany banky, je súčasťou pripravovanej smernice, ktorá má predchádzať ďalším krízam ako jeden z nástrojov riešenia krízy v banke. Na to, aby sa presnejšie pravidlá dostali do európskej legislatívy čo najrýchlejšie, zatlačil komisár pre hospodárske a menové záležitosti a euro Olli Rehn. Cyperský príklad riešenia krízy sa tak má stať štandardom a nanovo nastaví vzťahy v bankovníctve. Takúto metódu riešenia kríz už zakotvili aj Švajčiari či Kanaďania. No má byť až tou poslednou voľbou, s ktorou musí navyše súhlasiť väčšina veriteľov. Cyperských klientov sa nepýtal nikto. Aj v nových európskych pravidlách má však ísť len o jednu z možností.